Pakistan a India sú obe jadrové veľmoci, majú toľko jadrových hlavíc, že by dokázali spôsobiť jadrovú zimu. Pre Pakistan môže byť červenou čiarou rieka Indus.
Napätie medzi dvoma jadrovými mocnosťami – Pakistanom a Indiou – je dlhodobo vysoké, no v posledných dňoch by sa dalo krájať. Zhoršil ho teroristický útok na turistov v spornom regióne Kašmíru.
India z útoku podozrieva priamo Pakistan a experti nevylučujú ani jeho zapojenie.
Islamabad však zodpovednosť odmieta a prichádza s alarmujúcim tvrdením – Naí Dillí vraj pripravuje útok na Pakistan, ktorý môže začať už čoskoro.
„Pakistan má dôveryhodné spravodajské informácie, že India má v úmysle vykonať vojenskú akciu proti Pakistanu v nasledujúcich 24 až 36 hodinách,“ uviedol na sociálnej sieti pakistanský minister informácií Attaulláh Tarar.
Minister tvrdí, že India ako zámienku použije teroristický útok v meste Pahalgám.
„Na každý akt agresie zareagujeme rozhodne. India bude niesť plnú zodpovednosť za akékoľvek vážne dôsledky v regióne!“ dodal Tarar.
Pri útoku v Pahalgáme, ktorý leží v Kašmíre, zahynulo 26 turistov. Ozbrojenci oddelili mužov a chlapcov od žien a každého sa pýtali, či je moslim alebo hinduista. Tí, ktorí neboli moslimovia, boli zastrelení.
Vyšetrovatelia zatkli troch podozrivých, z ktorých dvaja boli Pakistanci. Zodpovednosť za útok prevzala skupina s názvom „Front odporu“, odnož islamskej teroristickej organizácie Laškar-e-Tojba (LeT), známej aj ako Čistá armáda.
Pakistan, známy tým, že na jeho území sa skrývali viacerí teroristi vrátane šéfa al-Káidy Usámu bin Ládina, čelí podozreniam z napojenia na islamistický terorizmus a z krytia takýchto skupín. Výnimkou nie je ani Front odporu, ktorý má bezpečné útočisko práve v Pakistane.
„Zapojenie pakistanských vládnych orgánov do útoku by bolo prinajmenšom pravdepodobné. V Kašmíre môže takýto útok vykonať iba skupina ako LeT a jej úzke väzby na pakistanské spravodajské služby sú všeobecne známe,“ uviedol pre Die Welt Christian Wagner z Nadácie pre vedu a politiku v Berlíne.
Expert dokonca nevylučuje, že za útokom stojí priamo pakistanská armáda.
Kašmír je zdrojom napätia a aj príčinou dvoch vojen medzi oboma krajinami. Po rozdelení bývalej britskej kolónie Indie v roku 1947 sa jednotlivé územia mali rozhodnúť, či sa pripoja k Indii alebo k Pakistanu. Kašmír, obývaný prevažne moslimami, viedol hinduistický vládca Hari Singh, ktorý sa rozhodol pripojiť k Indii. To vyvolalo nesúhlas moslimského obyvateľstva, ktoré spustilo povstanie a bojovalo za pripojenie k Pakistanu.
Kašmír sa tak stal príčinou dvoch z troch indicko-pakistanských vojen. Krajiny si územie neskôr rozdelili, no stále si nárokujú celú oblasť.
Údajní páchatelia tvrdia, že útok bol odvetou za zrušenie autonómie indickej časti Kašmíru, čo viedlo k prílevu hinduistického obyvateľstva z iných častí krajiny. Táto demografická zmena vyvoláva hnev u pôvodných obyvateľov.
TASR pripomína, že po útoku prijali India a Pakistan viaceré odvetné opatrenia. Pakistan uzavrel svoj vzdušný priestor pre indické letecké spoločnosti, zatiaľ čo India pozastavila platnosť zmluvy z roku 1960 o spoločnom využívaní vody z rieky Indus a jej prítokov.
Odvtedy dochádza aj k pravidelnému ostreľovaniu medzi vojskami oboch krajín pozdĺž militarizovanej hranice v Kašmíre.
Daniel Haines z University College London uvádza, že pre Pakistan je pozastavenie zmluvy o využívaní rieky Indus obzvlášť bolestivé. Na tejto rieke je závislých približne 80 % zásob vody pre poľnohospodársku výrobu a 30 % elektrickej energie v krajine.
Naí Dillí však v krátkom čase nedokáže významne zmeniť tok rieky, môže však prijať opatrenia, ktoré by ho znížili.
Pre Islamabad môže byť práve táto životodarná rieka „červenou čiarou“, ktorej prekročenie by mohlo viesť k použitiu jadrových zbraní.
Obe krajiny ich vlastnia, pričom dohromady majú približne 350 jadrových hlavíc. Ak by medzi nimi vypukla jadrová vojna, mohla by spôsobiť jadrovú zimu – dramatickú zmenu klímy, globálne ochladenie, kolaps poľnohospodárstva, hladomor a masové úmrtia.
„Pakistanská jadrová doktrína nie je verejne známa, ale pakistanskí vojenskí predstavitelia v minulosti uviedli, že hrozba pre zásobovanie z Indusu by mohla byť potenciálnym spúšťačom jadrového útoku. Indus je pre Pakistan červenou čiarou,“ uvádza Wagner.
Podľa neho však k jadrovej konfrontácii pravdepodobne nedôjde. Oveľa pravdepodobnejšia je obmedzená vojenská akcia – napríklad bombardovanie pakistanského územia, aké India vykonala v roku 2019.
Pakistan v minulosti útočil aj na Irán, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
