Nová čínska technológia nie je ani lietadlo, ani loď. Prepravovať môže veľké množstvo vojakov a techniky, v minulosti obávanú príšeru vyvinul Sovietsky zväz.
Pozornosť expertov po celom svete zaujal nezvyčajný stroj, ktorý sa ukrýva v Pochajskom zálive, teda v Žltom mori.
Takáto technológia, a najmä v takýchto obrovských rozmeroch, nebola videná od čias Studenej vojny, keď analytici Ústrednej spravodajskej služby (CIA) zaznamenali podobné zariadenie v Kaspickom mori. Vtedy mu dali prezývku „Kaspická príšera“.
Ide o stroje – ekranoplány, ktoré nie sú ani lietadlom, ani loďou, no kombinujú prvky z oboch týchto technológií a tiež zo vznášadiel. Ekranoplány sa vznášajú len pár metrov nad hladinou mora a dokážu dosiahnuť rýchlosti, o akých sa bežným lodiam ani nesníva.
Vďaka nízkej letovej výške sú predpokladane ťažšie odhaliteľné radarom a nezastavia ich ani vodné míny, ktoré plávajú na hladine.
Here is China’s new large jet powered ground effect vehicle (Ekranoplan), designed for high speed, low-altitude operations over water. pic.twitter.com/Ye0WVUaa6N
— International Defence Analysis (@Defence_IDA) July 5, 2025
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa zdalo, že éra ekranoplánov sa skončila – išlo totiž o finančne náročné projekty. Ich myšlienka sa však z času na čas opäť objaví – či už v súkromnom sektore, v plánoch amerického Pentagónu, alebo dokonca v arzenáli Iránu, ktorému sa podarilo vyrobiť niekoľko menších kusov.
Žiaden z týchto projektov však nedosahuje rozmery stroja, ktorý experti spozorovali v Žltom mori.
Najprv bol tento stroj, ktorý už dostal prezývku „Pochajská príšera“, spozorovaný zozadu. Teraz sa však objavila aj jeho fotografia na vodnej hladine.
Nová „príšera“ je natretá sivou farbou, čo podľa námorného analytika H. I. Suttona v článku pre Naval News naznačuje vojenské využitie.
Stroj je dostatočne veľký na to, aby uniesol značnú hmotnosť. Čínska ľudová armáda alebo námorníctvo by ho mohli využívať na prepravu materiálu, techniky, ale aj vojakov. Vďaka svojej veľkej rýchlosti by sa mohol využiť aj na nečakaný výsadok – teda rýchly a prekvapivý útok, napríklad na Taiwan.
Peking si na ostrov robí nárok, aj keď Taiwan nikdy nebol súčasťou komunistickej Číny. Podľa amerických spravodajských služieb čínsky prezident Si Ťin-pching vydal príkaz armáde, aby bola pripravená na potenciálny útok do roku 2027.
Čo sa týka samotného plavidla, zatiaľ nie je známy jeho názov, označenie ani výrobca.
China Builds New Large Jet-Powered Ekranoplan ??
— Naval News (@navalnewscom) June 30, 2025
Story by @CovertShores https://t.co/KrV7ILDX9r
To, že ide o ekranoplán, naznačuje relatívne krátke rozpätie krídel, veľký chvost a štyri motory umiestnené nad krídlami, ktoré majú mierne sploštené trysky – čo poukazuje na ťah smerujúci nadol.
Portál The Warzone však uvádza, že okolo typu pohonu stále panuje neistota. Spočiatku sa predpokladalo, že pôjde o klasické prúdové motory, no niektoré znaky naznačujú turbovrtuľové pohony. Nie je vylúčené ani to, že ide o nový hybridno-elektrický systém.
Stroj môže byť vyrobený z kompozitného materiálu, čo by znížilo jeho hmotnosť a zároveň zlepšilo aerodynamiku.
Nie je tiež vylúčené, že ide o podmaketové lietadlo určené na testovanie – pričom finálna verzia by mohla byť ešte väčšia ako sovietske prototypy.
Za vývojom legendárneho stroja stál konštruktér Rostislav Alexejev, ktorého projekt si získal priazeň sovietskeho lídra Nikitu Chruščova. Ten v ekranopláne videl potenciál na rýchle vylodenie vojakov a vybavenia. Chruščov zároveň zabezpečil financovanie projektu. Alexejev sa následne stal riaditeľom Centrálneho úradu pre dizajn hydrofoilov.
Dizajn a výstavba začali v roku 1964. Prototyp bol dokončený v marci 1966 a tajne premiestnený do Kaspického mora. Prvý let sa uskutočnil 18. októbra 1966, pričom pilotom bol samotný konštruktér.
Stroj poháňalo desať prúdových motorov – osem z nich slúžilo na vytvorenie potrebného výtlaku pri štarte a ďalšie dva, umiestnené na pylónoch, zabezpečovali pohon počas letu pri cestovnej rýchlosti.
„Kaspická príšera“ sa mala pohybovať rýchlosťou 400 až 500 kilometrov za hodinu. Jej vlastnosti sa výrazne menili v závislosti od rýchlosti: pri 80 km/h sa správala ako loď, pri 100 km/h ako vznášadlo či klzák, a pri 150 km/h už pripomínala klasické lietadlo.
Nevýhodou však bola jej nízka letová výška – pohybovala sa len vo výške 4 až 14 metrov nad hladinou, čo znemožňovalo prekonanie prekážok ako mosty či boje.
Konštruktér Alexejev sa napriek revolučnému nápadu slávy nedočkal. Postupne sa dostal do konfliktu s novým sovietskym lídrom Leonidom Brežnevom, ktorý stál za odstránením Chruščova. Jeho dcéra Tatiana pre Smithsonian Magazine uviedla, že jej otec mal obavy, že ekranoplány by sa mohli zmeniť na útočné zbrane – a mohli by ich dokonca samy niesť.
Po nehode v roku 1968 bol Alexejev zbavený funkcie riaditeľa, no až do roku 1975 pokračoval ako vedúci programu. Potom bol odvolaný aj z tejto pozície. Podľa jeho dcéry to však paradoxne viedlo k zvýšenej produktivite.
Navrhol civilný ekranoplán určený na riečnu dopravu, ktorý mal prepravovať od 6 do 250 pasažierov.
V roku 1980 však počas testovania nového prototypu došlo k nehode. Alexejev sa vážne zranil a neskôr zomrel na následky vnútorného krvácania – ako neznámy a chudobný muž.
Ani „Kaspickej príšere“ sa nevyhli nehody. Nikto pritom neutrpel zranenia, väčšinu incidentov spôsobila chyba pilota alebo nepriaznivé poveternostné podmienky. Samotný stroj však dlho neprežil svojho tvorcu. Krátko po Alexejevovej smrti došlo k nehode, ktorá ekranoplán nenávratne zničila.
Ekranoplány však úplne nezanikli. Na základe „Kaspickej príšery“ vznikol Projekt 903 triedy Luna. Išlo o menší, no stále obrovský stroj, vyzbrojený šiestimi protilodnými raketami Moskit s doletom 120 kilometrov a štyrmi 23 mm kanónmi. Jeho hlavným cieľom mali byť americké lietadlové lode.
Prvýkrát sa tento ekranoplán pohyboval po hladine 16. júla 1986. Pôvodne sa plánovalo vyrobiť osem kusov, no plne dokončený bol len jeden. Druhý sa síce začal stavať, ale počas výroby došlo k nehode jadrovej ponorky. Tá spustila diskusiu o tom, či by sa ekranoplány mohli využívať ako pátracie a záchranné plavidlá. Skôr než sa projekt stihol ďalej rozvíjať, prišiel rozpad Sovietskeho zväzu a druhý kus nebol nikdy dokončený.
When Western spies first discovered the Ekranoplan project, it was dubbed The Caspian Sea Monster. Though the project itself was left to rust, more ground effect maritime vehicles followed in its wake, like the Liberty Lifter, the Spruce Goose, and the Pelican. pic.twitter.com/t8J1kO5ALD
— Interesting Engineering (@IntEngineering) May 21, 2025
Jediný vyrobený ekranoplán slúžil v ruskom námorníctve až do roku 2001, keď bol vyradený z prevádzky a zakonzervovaný. Dnes sa nachádza na brehu Kaspického mora, kde má vzniknúť múzeum.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
