Správa ukazuje, že to, čo si dáme na tanier, môže zachrániť milióny životov, znížiť emisie o miliardy ton, zastaviť úbytok biodiverzity a vytvoriť spravodlivejší potravinový systém. Komisia EAT-Lancet zdôrazňuje, že prechod k zdravšiemu stravovaniu si vyžaduje komplexné politické opatrenia.
Aj keby sa podarilo úplne vylúčiť fosílne palivá z energetického mixu, samotné potravinové systémy by mohli spôsobiť globálne otepľovanie o viac ako 1,5 stupňa Celzia.
Prechod na zdravšiu stravu by mohol zabrániť až 15 miliónom predčasných úmrtí ročne a znížiť emisie súvisiace s potravinami o viac ako polovicu. V záveroch správy, ktorú minulý týždeň publikoval odborný časopis Lancet, sa na tom zhodla komisia popredných medzinárodných odborníkov v oblasti výživy, klímy, ekonómie, zdravia, sociálnych vied a poľnohospodárstva z viac ako 35 krajín, informuje portál ČT24.
Spravodlivé a udržateľné potravinové systémy sú nevyhnutné na zlepšenie zdravia, riešenie nerovností a udržanie ľudstva v rámci planetárnych hraníc.
Rozsiahla správa EAT-Lancet nadväzuje na vplyvnú štúdiu z roku 2019, pričom sa pokúsila nájsť odpoveď na otázku, ako zabezpečiť udržateľné nakŕmenie populácie, ktorá bude v roku 2050 atakovať hranicu 10 miliárd ľudí.
Ide o najkomplexnejšiu vedeckú analýzu globálnych potravinových systémov, na ktorej sa podieľali tímy odborníkov z celého sveta. Správa vychádza z analýz trinástich nezávislých modelovacích skupín, ktoré posúdili, ako by transformácia potravinových systémov mohla znížiť tlak na kľúčové planetárne hranice a zároveň zlepšiť zdravie ľudí.
Štúdia zistila, že súčasná strava vo všeobecnosti neobsahuje dostatok ovocia, zeleniny, orechov, strukovín a celozrnných výrobkov, zatiaľ čo obsahuje nadmerné množstvo mäsa, mliečnych výrobkov, tukov, cukru a vysoko spracovaných potravín.
Jedným z problémov je, že zdravá strava je v mnohých častiach sveta finančne nedostupná. Komisia EAT-Lancet zdôrazňuje, že prechod k zdravšiemu stravovaniu si vyžaduje komplexné politické opatrenia – napríklad dotácie na ovocie a zeleninu v kombinácii s daňami na nezdravé potraviny – spolu s posilnenou sociálnou ochranou, aby sa zabezpečil spravodlivý prechod.
Správa konštatuje, že menej ako jedno percento ľudí v súčasnosti žije v krajinách, kde sú potravinové potreby uspokojované bez prekročenia planetárnych hraníc. Najbohatších tridsať percent ľudí spôsobuje viac ako 70 percent vplyvov súvisiacich s potravinami, zatiaľ čo miliardy ľudí nemajú zdravú stravu a mnohí ľudia zarábajú menej ako minimálnu mzdu, takže si jednoducho nemôžu dovoliť zdravé potraviny.
Výskumníci tiež zdôraznili kľúčové zistenie, že prechod na zdravú stravu je spojený s 28-percentným znížením rizika predčasného úmrtia a znížením výskytu chronických ochorení.
Súčasné systémy produkcie potravín sa podieľajú na približne 30 % z celosvetových emisií skleníkových plynov, napriek tomu miliardy ľudí stále nemajú prístup k zdravým potravinám. Podľa vedcov je to tiež hlavný faktor, ktorý spôsobuje, že ľudstvo prekračuje päť planetárnych hraníc.
Transformácia potravinových systémov by mohla generovať ročné výnosy vo výške 5 biliónov dolárov, pričom potrebné počiatočné investície by dosiahli „len“ 200 – 500 miliárd dolárov.
„Správa stanovuje doteraz najjasnejšie usmernenia pre výživu rastúcej populácie bez prekročenia bezpečného prevádzkového priestoru na Zemi, ktorý je definovaný planetárnymi hranicami,“ konštatujú autori analýzy.
„Správa ukazuje, že to, čo si dáme na tanier, môže zachrániť milióny životov, znížiť emisie o miliardy ton, zastaviť úbytok biodiverzity a vytvoriť spravodlivejší potravinový systém. Teraz máme robustné globálne záruky pre potravinové systémy a referenčný bod, na základe ktorého môžu politici, podniky a občania konať spoločne,“ povedal hlavný autor správy Johan Rockström, spolupredseda komisie EAT-Lancet a riaditeľ Potsdamského inštitútu pre výskum vplyvu klímy.
Dôkazy sú podľa neho nepopierateľné. „Transformácia potravinových systémov je nielen možná, ale aj nevyhnutná na zabezpečenie bezpečnej, spravodlivej a udržateľnej budúcnosti pre všetkých,“ dodal Rockström.
Podľa správy predstavujú zlé stravovacie návyky väčšie zdravotné riziko ako fajčenie, pohlavne prenosné choroby a alkohol dohromady. Odborníci odporučili do roku 2050 zvýšiť celosvetovú spotrebu ovocia, zeleniny, strukovín a orechov a znížiť spotrebu cukru a červeného mäsa, vrátane baranieho mäsa, o 50 %.
Odborníci potvrdzujú, že univerzálnou stravou je v podstate stredomorská strava. Ide o verziu tejto stravy označovanú ako umiernená, ktorá sa v polovici minulého storočia rozšírila v Grécku.
The intake of saturated and trans fats, as well as refined carbohydrates, typical in this diet, triggers the release of inflammatory mediators.
— Ben Smith (@bensmithlive) August 17, 2024
In contrast, a Mediterranean diet, rich in fruits and vegetables, whole grains, and lean protein sources, reduces inflammation and… pic.twitter.com/elxjmBUD3E
Zahŕňa denný príjem 2 500 kilokalórií, pozostávajúci z približne 230 gramov celozrnných výrobkov, 500 gramov ovocia a zeleniny, 250 gramov mliečnych výrobkov, 14 gramov mäsa (hovädzieho, bravčového alebo baranieho), 29 gramov kuracieho mäsa, 13 gramov vajec, 28 gramov rýb, 75 gramov strukovín, 50 gramov orechov a 31 gramov cukru, vrátane skrytého cukru. Ako prísady sa odporúčajú rastlinné oleje, ako je extra panenský olivový olej alebo repkový olej.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívnu reportáž o diétnom stravovaní v školách.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
