Skupina dánskych environmentálnych vedcov sa rozhodla zistiť, ako by mohlo vyzerať environmentálne udržateľné stravovanie založené na viacerých kľúčových prahových hodnotách na udržateľnosť planéty.
Ľudia konzumujú zvieratá a ich produkty už najmenej 2,6 milióna rokov, avšak náš hlad po mäse nikdy nebol taký veľký ako v súčasnosti, doslova sa vymkol spod kontroly.
Okrem negatívneho vplyvu na naše zdravie však pre masívny dopyt po živočíšnych produktoch trpí aj naša planéta.
Environmentálna stopa nášho živočíšneho hospodárstva pochádza najmä zo skleníkových plynov, ktoré zvieratá priamo vypúšťajú. K tomu prispieva poškodzovanie pôdy pri ich chove a palivo, ktoré spaľujeme pri ich preprave, pri spracovaní a pri distribúcii.
Situácia zašla až tak ďaleko, že aj keby sa ľudstvo v momente ukončilo chov v zvierat v súčasnej podobe, trvalo by ešte 30 rokov, kým by sa negatívne dopady vypustených skleníkových plynov začali znižovať.
Skupina dánskych environmentálnych vedcov sa preto rozhodla zistiť, ako by mohlo vyzerať environmentálne udržateľné stravovanie založené na viacerých kľúčových prahových hodnotách na udržateľnosť planéty.
Štúdiu, o ktorej informuje portál Science Alert, publikovali v odbornom magazíne Nature.
„Väčšina ľudí si už uvedomuje, že by sme mali jesť menej mäsa, a to z environmentálnych aj zdravotných dôvodov. Je však ťažké pochopiť, koľko je to ‚menej‘ a či to v celkovom obraze naozaj prináša zmenu,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie Caroline Gebara, environmentálna vedkyňa z Technickej univerzity v Dánsku.
Gebara a jej tím uskutočnili rozsiahle literárne rešerše. Identifikovali obmedzenia pre zdravé stravovanie. Výsledkom je 32 kľúčových výživových požiadaviek.
Všetky tieto faktory spojili do modelu, ktorý identifikuje množstvá rôznych druhov potravín, ktoré môžeme konzumovať týždenne bez nadmerného zaťažovania planetárnych zdrojov.
Greenhouse gas emissions across the supply chain:
— Philipp Heimberger (@heimbergecon) December 19, 2022
Meat (beef) comes by far with the highest emissions. pic.twitter.com/19cw0oqFHe
Na úplnom vrchole rebríčka environmentálnej záťaže je chov hovädzieho dobytka. Výskumníci konštatujú, že červené mäso jednoducho nemôže byť súčasťou environmentálne udržateľnej stravy. Dôvody sú pomerne jednoduché.
Na chov zvierat, ako sú kravy a ovce, musíme vyčleniť obrovské plochy pôdy. Tieto zvieratá produkujú metán - skleníkový plyn, ktorý je 28-krát účinnejší ako oxid uhličitý. Navyše ich exkrementy a krmivo vypúšťajú do ovzdušia oxid dusný, ktorý je dokonca 270-krát potentnejší, než CO2 z hľadiska globálneho otepľovania.
„Naše výpočty dokazujú nezlučiteľnosť aj miernych množstiev červeného mäsa v strave s regeneračnými schopnosťami planéty. Potvrdzujú to environmentálne faktory, ktoré sme v štúdii sledovali,“ hovorí Gebara.
Hovädzie a jahňacie mäso sa ocitli na úplnom vrchole grafu ukazujúceho kilogramy skleníkových plynov vyprodukovaných na kilogram potraviny. Nasledujú morské plody, syry, ryby, bravčové mäso, hydina, vajcia, ryža/obilniny a mlieko.
Dánski vedci vypočítali, že ak nechceme nadmerne zaťažovať našu planétu, mali by sme týždenne jesť najviac 255 gramov hydinového alebo bravčového mäsa. Pre lepšiu predstavu - je to približne toľko, ako dve kuracie prsia.
Je to až desaťkrát menej mäsa, než koľko priemerne skonzumuje bežný občan vyspelých krajín Európy a v USA.
Autori štúdie však priznávajú, že takéto modely dostatočne nezohľadňujú rôzne výživové potreby ľudí a ich osobné okolnosti.
Potravinové charakteristiky, ktoré pre výživové aspekty tejto štúdie použili, vychádzajú z údajov z USA. Predstavujú skôr len približný obraz pre krajiny s vysokými príjmami než globálne reprezentatívny vzorec.
„Naša štúdia sa zamerala na biofyzikálne limity ľudského príjmu živín a environmentálne vplyvy. Prehliadla však iné aspekty ako dostupnosť, cenová prijateľnosť a kultúrna akceptácia,“ píšu autori.
Vedci sa pozreli na to, ako je to s konzumáciou červeného mäsa zo zdravotného hľadiska. Pozrite si archívny príspevok
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
