Tím z Penn State skúma, čo sa v mozgu deje počas nočných môr. Chcú prísť na nové možnosti liečby.
Neurovedci z Pensylvánskej štátnej univerzity spúšťajú trojročný projekt, v ktorom chcú pochopiť, čo sa v mozgu deje počas snov a nočných môr a ako to súvisí s úzkostnými poruchami vrátane post-traumatickej stresovej poruchy, píše Euronews.
Tím bude dva týždne pozorovať myši liečené meflochínom – antimalarikom, ktoré sa už nepredpisuje pre vážne neurologické vedľajšie účinky vrátane živých nočných môr.
Cieľom je sledovať mozog aj správanie a hľadať neurónové mechanizmy, ktoré sa pri nočných morách zapájajú.
Podľa vedcov snívajú všetky zvieratá, no dôvod nie je jednotne vysvetlený. Profesor na Penn State Patrick Drew povedal, že nočné mory sa objavujú počas fázy spánku REM a pravdepodobne zasahujú okruh strachu v mozgu, no presný priebeh stále nie je známy.
Množstvo REM spánku môže ovplyvniť, ktoré detaily si mozog ponechá a ako sa spomienky usporiadajú, zatiaľ čo hlboký spánok pôsobí na pamäť inak, informuje Live Science.
Ľudia podľa výskumníkov zažijú ročne jednu až dve desiatky nočných môr. Ak lepšie spoznáme, ako vyzerá zdravé snívanie a aký je optimálny stav mozgu, môže to pomôcť identifikovať, čo sa pri poruchách spánku a ochoreniach ako Alzheimerova choroba pokazí, dodal Drew.
Počas experimentu budú myšiam dva týždne podávať meflochín a vedci budú vyhľadávať nezvyčajné prejavy správania.
Zmeny veľkosti zreníc použijú na určenie fázy spánku, teda REM a non REM. Najživšie sny sa vyskytujú v REM fáze a ak sa človek prebudí, skôr si ich zapamätá.
Práve fáza REM je kľúčová pre emocionálne nabité sny a ich zapamätanie, čo zvyšuje význam skúmania REM aj pri nočných morách
Na mapovanie mimiky a aktivít v mozgu využijú funkčnú magnetickú rezonanciu, ktorá sleduje prietok krvi a ukazuje aktívne oblasti, a záznam kalciových signálov, ktorý zachytí, kedy neuróny pália.
Tieto nástroje môžu odhaliť konkrétne typy neurónov, ktoré sa na snívaní podieľajú. Tím sa sústredí aj na prefrontálnu kôru, ktorá pomáha regulovať emócie, a amygdalu, ktorá spracúva strach, a bude sledovať, ako sa počas nočnej mory menia.
Výskumníci chcú vytvoriť model, ktorý na základe údajov z myší predpovie, kedy sa môžu rozvinúť problémy s duševným zdravím v závislosti od prítomnosti alebo neprítomnosti nočných môr.
Ak sa to podarí, výsledky by mohli viesť k novým liečbam postaveným na spánku.
Deti majú problém s meniacim sa spánkovým režimom počas prázdnin a školského roka. Viac sa dozviete v rozhovore z Telerána:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
