Kým diváci ju dodnes vnímajú ako malé dievčatko z obrazovky, jej vlastný príbeh sa za tie roky zmenil. Sandra Flemrová nám prezradila, čo jej ikonická reklama dala aj vzala.
„Nie, nie, ja nemusím, ja už ho vidím!“ Veta, ktorú pozná azda každý. Legendárna reklama sa stala hitom, neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry a pre mnohých aj symbolom Vianoc v Česku a na Slovensku. Na obrazovkách sa objavuje už 22 rokov a jej úspech na začiatku nikto nečakal.
Jej hlavná predstaviteľka Sandra Flemrová z Plzne medzitým z malého dievčatka vyrástla na dospelú 26-ročnú ženu. Pre TVNOVINY.sk poskytla exkluzívny rozhovor, v ktorom spomína na natáčanie kultovej reklamy, prezradila, ako ju ovplyvnila v detstve, čomu sa venuje dnes a otvorene hovorí aj o svojom súkromí.
Ako ste sa dostali do reklamy?
Do reklamy som sa dostala vďaka mamke, ktorá videla v televízii reklamu na kasting v Prahe. Pokiaľ viem, bolo tam asi 200 až 300 detí.
Čo si z natáčania reklamy pamätáte?
Mám niekoľko spomienok, ale sú skôr ako záblesky, v tom čase som mala len tri roky. V každom prípade, moja najzreteľnejšia spomienka je pravdepodobne záverečná snehová guľovačka s pánom režisérom.
Samotné nakrúcanie trvalo celý víkend a natáčalo sa na jeseň. Viete povedať nejakú zaujímavosť?
Áno, natáčalo sa to neďaleko Mladej Boleslavi, sneh bol umelý. Natáčalo sa to na jeseň, pretože si pamätám, že bolo chladno. Bohužiaľ, nič ďalšie zaujímavé mi nenapadá.
Diviak v reklame bol živý, vy ste s ním prišli do kontaktu?
Áno, diviak bol živý. Pamätám si, že som ho videla v kamióne, keď ho priviezli na pľac. Viem, že bol chovaný doma, ale neviem, kedy s ním dotáčali scénu, kde behá.
Nemali ste ponuky účinkovať v iných reklamách?
Až do ôsmich rokov sme sa ešte pokúšali chodiť na kastingy, ale už neboli úspešné, tak som sa sústredila na to, čo ma napĺňalo, a to boli práve moje koníčky. Mala som príležitosť objaviť sa v ďalšej reklame tejto značky, išlo o skvelý koncept vratných sklenených fliaš. Bola to úžasná skúsenosť po takom dlhom čase a na rozdiel od prvej reklamy som prišla domov plná dojmov. A keďže nie som skúsená herečka, bola som, samozrejme, veľmi potešená touto ponukou.
Reklamu milujú nielen Česi, ale aj Slováci. Ako pocity to vo vás vyvoláva?
Samozrejme, viem, že reklama beží aj na Slovensku, a teší ma to. Slovensko som navštívila niekoľkokrát a vždy som bola spokojná. Napríklad, Slovensko je mi blízke z hľadiska kultúry. Časť mojej rodiny pochádza z Ukrajiny, takže mám korene aj v tomto smere.
Aké je to pozerať sa 22 rokov každé Vianoce na svoje mladšie ja v televízii?
Úprimne, každý rok si myslím, že tento rok už reklama nebude, ale potom mi začnú písať všetci moji priatelia a rodina a tak zvyčajne zistím, že som po roku späť v televízii, čo je milé, usmejem sa a zvyčajne nemám žiadne silnejšie emócie.
Ako reklama ovplyvnila vaše detstvo?
Často premýšľam o tom, aké by bolo moje detstvo, keby som nenatočila žiadnu reklamu, pretože v určitých momentoch mi to, samozrejme, vytvorilo zlé spomienky, ale v niektorých zasa zábavné a krásne spomienky, ale formovalo to mňa, moje okolie, priateľov a detstvo. Musím povedať, že som mala vždy šťastie na dobrých priateľov a s týmito ľuďmi sa stretávam dodnes, takže si myslím, že priateľstvá, ktoré sme nadviazali na základe čistej úprimnosti a podpory, boli tiež kľúčové, aj keď to nebolo vždy ružové a veselé.
Dnes pracujete ako zubná asistentka. Čo vás k tomu viedlo?
Dlho som netušila, akým smerom sa chcem uberať. Rozhodovanie bolo pre mňa vždy ťažké, ale moja mamka mi v detstve kúpila hračku, s ktorou som sa mohla hrať na zubára a modelovať zuby pacientom. Všeobecne som veľmi kreatívna osoba, takže ma zaujala možnosť ísť študovať zubnú laborantku, a tak som sa cez strednú a vysokú odbornú školu dostala až do zubnej ambulancie ako sestrička. Stále je však vo mne tvorivosť, uvidím, čo mi príde do cesty a akým smerom sa vydám ďalej. Momentálne je to prekvapenie aj pre mňa.
Pred pár týždňami ste vyšli na verejnosť s informáciou, že cítite náklonnosť k ženám. Asi nie je jednoduché v dnešnej dobe poskytnúť takýto náhľad do súkromia. Prečo ste sa tak rozhodli?
Dôvodov je viac. Prečo? Začalo sa to tým, že som cítila, že ak chcem v živote naďalej niečo tvoriť, chcem sa cítiť slobodná a voľná, a ako som povedala vo videu na sociálnej sieti, mediálna pozornosť okolo toho všetkého vytvorila určitý tlak a ja som bola unavená z toho, že som sa skrývala a nehovorila otvorene, ako som v živote zvyknutá. Samozrejme, chcela som povzbudiť ostatných, ktorí bojujú s podobnými pocitmi, bojujú sami so sebou alebo so svojimi rodičmi. V súčasnosti je to stále veľmi citlivá téma a hoci som vedela a cítila, že nikomu nie som povinná nič vysvetľovať a nemám sa za čo hanbiť, moja rodina, spoločnosť a potreba bojovať za seba a za práva, ktoré nám ako LGBTQ+ skupine upierajú, ma k tomu viedli.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Na Slovensku bola tento rok schválená novela ústavy, ktorá zakotvuje dve pohlavia – muža a ženu. Dostali sa k vám tieto informácie? Čo na to hovoríte?
Áno, táto informácia sa ku mne, samozrejme, dostala. Verím, že každý by mal žiť podľa svojho vlastného úsudku a žiť vo svojom tele tak, ako to sám uzná za vhodné, akýmkoľvek spôsobom, ktorý mu vyhovuje, pokiaľ to neohrozuje ani neobťažuje ostatných. Na svete je nás viac ako osem miliárd a ľudia sa úplne líšia vo svojich názoroch, inteligencii, vzhľade a pocitoch, a mrzí ma, že o tejto konkrétnej otázke rozhodujú ľudia, ktorí to tak necítia, nevidia ani nerešpektujú. A kto vlastne určil, čo je správne a čo nie?
Vnímate vo svojom okolí, že ľudia z LGBTQ+ komunity utekajú pred pravdou a boja sa priznať si, kým vlastné sú?
Keď sa na to pozerám globálne, tak určite áno – zopakujem, že ide o strach vytvorený spoločnosťou. Ľudia si zachovávajú voči tejto situácii ľahostajný postoj, ale keď ide o práva, rozhodnú sa postaviť proti tejto komunite. Je smutné, že dnešná spoločnosť v sebe skrýva toľko hnevu a frustrácie, ktoré ventilujú znečisťovaním cudzích prahov, ale často sa zabúda upratať si pred vlastným. Moji priatelia – konkrétne tí z môjho okruhu – sú veľmi odvážni ľudia a pochádzajú z milujúcich rodín, kde to vo väčšine prípadov pre ich rodičov nebol problém, ale, samozrejme, nie všetci máme také šťastie.
Vnímate, že Česko je voči tomu otvorenejšie? Mnohí Slováci práve pre to odchádzajú zo Slovenska preč.
Ak by som mala porovnať Česko a Slovensko, povedala by som, že česká spoločnosť je rozhodne oveľa otvorenejšia. Som však presvedčená, že aj na Slovensku je veľa otvorených ľudí, len nie sú takí hlasní ako kritická skupina. Vzhľadom na to, že Česko je krajinou s najväčšou skupinou ateistov, dáva mi zmysel, prečo je Česko otvorenejšie. Ale to nemusí byť hlavný dôvod. Pre mňa je dôležité len dodržiavať morálne normy slušnosti a rešpektu voči spoločnosti, bez ohľadu na to, o akej skupine ľudí hovoríme.
Mali ste niekedy úzkosť alebo negatívne pocity, že sa vás mediálny tlak dotýka?
Budem úprimná a priznám sa, že áno. Takto som sa cítila takmer každý rok, a v poslednej dobe ešte viac, práve pre moju orientáciu a presvedčenie, že nerobím nič zlé, a pre moju potrebu cítiť sa slobodná počas sviatkov, ktoré by mali byť o láske a rodine. Dúfam však, že tento rok všetok tlak a úzkosť ustúpia.
Pomysleli by ste si niekedy, že reklama, v ktorej účinkujete, sa bude vysielať 22 rokov?
Nikdy som nad tým naozaj nerozmýšľala a nemyslím si, že to niekto očakával, keď sa reklama nakrúcala. A práve to ju robí ešte krajšou.
Rodina dostala domov pred Vianocami. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
