Muži sa učia hovoriť o svojich pocitoch a chápu, že sila neznamená mlčať. Hoci sa aj oni stretávajú s tlakom na výkon a predstavou, že „musia vydržať“, čoraz viac z nich hľadá rovnováhu a vnútorný pokoj. Psychológ Aleš Bednařík upozorňuje, že starostlivosť o duševné zdravie sa pre moderného muža stáva rovnako dôležitou súčasťou ako fyzická kondícia.
Ešte donedávna sa o psychickom zdraví mužov hovorilo málo. Slová ako úzkosť, vyhorenie či depresia boli pre mnohých tabu, rovnako ako plač alebo priznanie, že niečo nezvládajú. Dnes sa však situácia pomaly mení.
Mladší muži otvorenejšie hovoria o svojich pocitoch, neboja sa požiadať o pomoc a stále viac si uvedomujú, že starostlivosť o duševné zdravie nie je prejavom slabosti, ale zrelosti.
O tom, ako sa mení mužská psychika v roku 2025, čo na ňu vplýva a aké výzvy mužov čakajú v najbližších rokoch, sme sa rozprávali so psychológom a happytariánom Alešom Bednaříkom.
„Muži často veria, že všetko musia zvládnuť sami, čo sa zvykne vypomstiť na ich duševnej pohode,“ hovorí odborník.
V rozhovore sa tiež dočítate:
Ako muži v roku 2025 vnímajú psychické zdravie v porovnaní s minulosťou?
Najmä pri mladších mužoch do 35 rokov je vidieť snahu starať sa o svoje duševné zdravie. Dokonca niektorí z nich, ktorých mám medzi klientmi, chodia aj preventívne – ako to sami nazývajú. Takže vidno zlepšenie aj vďaka osvete na sociálnych sieťach, činnosti neziskových organizácií, ktoré sa venujú duševnému zdraviu, aj textom a videám, ktoré sa týkajú duševného zdravia. Pozitívny posun vnímam najmä od pandémie COVID-19.
Avšak, aby som nekrivdil starším mužom, aj pri nich vidím zmenu – najmä v situáciách, keď im hrozí vyhorenie, majú problémy v partnerskom vzťahu, rozvádzajú sa alebo riešia psychické ťažkosti od úzkosti cez depresivitu, čoraz častejšie vyhľadávajú odbornú pomoc.
Na druhej strane, keď sa pozrieme na vývoj počtu psychických porúch u mužov, ich počet rastie oveľa rýchlejšie – a to percentuálne aj v reálnych číslach. Keď vychádzam z dát Ligy za duševné zdravie, tak za posledných 10 rokov došlo až k 30-percentnému nárastu počtu diagnostikovaných psychických ochorení u mužov, na rozdiel od 9-percentného nárastu u žien. Tlak a spoločenské udalosti vplývajú na mužov výrazne intenzívnejšie.
V čom sú muži špecifickí oproti ženám, pokiaľ ide o psychickú odolnosť alebo zvládanie stresu?
Muži majú viac testosterónu a menej oxytocínu – okrem iných biologických odlišností. Preto častejšie s prekážkami bojujú, a menej zdieľajú svoje problémy a prežívanie s inými. Muži sú často odolnejší vo fyzickej záťaži, ale v psychickej oblasti je to zložitejšie – niekedy sú odolnejší, napríklad vo veľmi akútnych stresových situáciách reagujú pragmaticky a rýchlo, inokedy sú zraniteľnejší, lebo svoje prežívanie držia v sebe, aj keby už potrebovali podporu a pomoc. Okrem toho majú často presvedčenie, že všetko musia zvládnuť sami, čo sa zvykne vypomstiť na ich duševnej pohode.
Muži menej často vyhľadávajú pomoc, čo predstavuje riziko pre dlhodobú psychickú odolnosť. „Držanie v sebe“ môže fungovať krátkodobo, ale dlhodobo zvyšuje riziko vyhorenia, závislostí a psychosomatických ťažkostí. Socializácia – čiže výchova a kultúra, učí mužov viac potláčať zraniteľnosť, ako je plač či smútok, a viac ukazovať hnev alebo podráždenie. To môže znižovať pocit vnútornej úľavy.
Muži častejšie používajú problémovo orientované stratégie – vecné hľadanie riešení. Ženy sú viac emočne a vzťahovo orientované a vyhľadávajú podporu. To neznamená, že muži sú „lepšie vybavení“ – skôr menej hovoria o svojich pocitoch a viac konajú. Ale treba brať do úvahy, že ide o zovšeobecnenie – je dosť mužov, ktorí používajú „ženské“ stratégie, a dosť žien, ktoré majú „mužské“.
Ako sa na psychike mužov odráža tlak na výkon?
Kultúrny tlak na muža ako osobu, ktorá sa má postarať o rodinu, partnerku a deti, je veľký. Výchova, kultúrne vplyvy aj sociálne siete formujú presvedčenie, že mužská identita, sebahodnota a mužskosť sú spojené s podávaním výkonu. Keď sa im darí, cítia sa sebavedomo a mužsky, a keď sa im nedarí, majú pocit zlyhania. Výsledkom je množstvo negatívnych javov – alkoholizmus, vyhorenie, stres, depresie, úzkosti alebo až samovraždy zo strachu a hanby zo zlyhania.
Aké sú najčastejšie psychické problémy, s ktorými muži prichádzajú do ambulancií?
Najčastejším dôvodom sú poruchy správania spôsobené alkoholom. Alkoholizmus ako tendencia tlmiť psychický tlak a problémy potom vedie k neschopnosti zvládať životné situácie konštruktívne. Ale s tým zrieka chodia k psychológom. Keď odhliadneme od alkoholu, najčastejšie psychické problémy sú afektívne poruchy – úzkosti, depresivita a bipolárne poruchy striedania nálad. A potom problémy spojené s dlhodobým stresom.
Je v súčasnosti niečo, čo ohrozuje duševné zdravie mužov?
Tých faktorov je viacero – väčšina z nich však nie je aktuálna, ale dlhodobá. Od tradičných predstáv, ako sa má správať muž – byť silný, neukazovať emócie, nežiadať o pomoc, lebo „silný muž zvládne všetko sám“. Časť mužskej populácie ešte podlieha dnešným mizogýnnym trendom, ktoré sa šíria cez sociálne siete.
Ďalším je rastúci trend osamelosti. Muži majú menej priateľov ako ženy a menej priateľov ako pred 30 rokmi. Ak sa k tomu pridá snaha byť samostatný a zabezpečiť sa sám, čo často vedie k stresu a vyhoreniu, vzniká výbušný kokteil pre psychické zlyhanie.
Sociálne siete so svojím tlakom na bohatstvo, úspech a slávu vytvárajú nerealistické očakávania, ako rýchlo má muž zbohatnúť, aby mal zo seba dobrý pocit. A na druhej strane, doomscrolling – neustále sledovanie zlých, rozhorčujúcich a negatívnych správ – stres ešte zvyšuje. A ak sa k tomu pridajú ekonomické okolnosti, zdravotné problémy, rozchody či politická nestabilita, psychická rovnováha mužov sa nebezpečne narúša.
Mení sa stereotyp „muž neplače“? A dotýka sa ich tento pojem stále?
Tu by som rozdelil mužov do dvoch skupín. Posilňuje sa skupina emočne otvorenejších, priateľskejších a jemnejších mužov, ktorí sa starajú o svoju psychiku a pre ktorých je dôležitejšia ľudskosť než mužskosť. Na druhej strane je trend manosféry – silných, samostatných, svalnatých, úspešných mužov, ktorí vnímajú seba aj ženy tradične, no až stredoveko: muž vládne a žena mu slúži. Tento druhý trend je nebezpečný nielen pre ženy, ale aj pre samotných mužov.
Majú dnes muži väčšiu odvahu hovoriť o svojich pocitoch?
Áno. Zväčšuje sa počet mužov, najmä v mladších ročníkoch, ktorí sú zdieľnejší, naučení hovoriť o svojom prežívaní a nevnímajú to ako slabosť. Vedia lepšie pracovať s pocitom neistoty a zraniteľnosti. Ak majú skupinu mužských aj ženských priateľov, ktorí vedia podobne zdieľať svoje prežívanie, vzájomne si dokážu poskytnúť potrebnú podporu. Desiatky štúdií potvrdzujú, že dobré priateľské vzťahy sú najlepšou prevenciou duševných ochorení.
Ako vplýva otcovstvo a rodičovská rola na psychické zdravie mužov?
Mnohí muži, ktorí sú aktívni, prítomní a láskaví rodičia, hovoria, že otcovstvo im dalo najväčší zmysel života. Výskumy ukazujú vyššiu subjektívnu spokojnosť so životom u zapojených otcov. Rastie u nich empatia a emočná inteligencia. Starostlivosť o dieťa zvyšuje citlivosť na potreby iných a schopnosť regulovať vlastné reakcie. Dokonca hladina testosterónu u čerstvých otcov klesá, čo podporuje starostlivosť a znižuje impulzívnu agresivitu. Zvyšuje sa oxytocín, čo podporuje väzbu s dieťaťom.
Má to, samozrejme, aj svoje negatíva – zladiť pracovné povinnosti a otcovstvo prináša únavu, nerovnováhu a pocity viny, že svoje roly nezvládajú tak dobre, ako by chceli. V konečnom dôsledku však vidíme kultúrny posun. V spoločnostiach, kde sa oceňuje aktívne otcovstvo, majú muži lepšie duševné zdravie a ich deti lepšie socio-emocionálne výsledky.
Ako si predstavujete psychické zdravie mužov v horizonte najbližších 10 rokov?
Verím, že trend starostlivosti o psychické zdravie bude pokračovať, že budú vznikať podporné skupiny a komunity mužov aj žien, ktoré sa budú venovať rôznym činnostiam či podpore duševného zdravia. Dúfam, že bude klesať stigmatizácia a stereotypizácia duševných ochorení a že sa budeme viac zaujímať o to, čo je typické pre zdravie jednotlivca, rodiny a komunity.
Verím, že sa viac budeme venovať tomu, čo vieme, že pomáha, a menej vychádzať z náboženských presvedčení, ktorých chápanie duševného zdravia a spoločenských rolí je často zastarané a ubližujúce. A verím, že budeme menej podliehať tlakom skupín, ktoré šíria nenávisť – napríklad voči ženám či menšinám. Nenávisť nepomáha duševnému zdraviu – ani tým, ktorí sú jej terčom, ani tým, ktorí ju šíria.
Vy ste happytarián. Akú úlohu hrá šťastie a radosť v psychickom zdraví mužov?
Radosť je jedna z pozitívnych emócií, ktorá sa objavuje, keď sa nám niečo podarí lepšie, než sme očakávali. Pozitívne emócie ako radosť, láska, vďačnosť, záujem či inšpirácia sú dôležité pre duševné zdravie, tvorbu vzťahov a spoluprácu. Dlhodobá spokojnosť a pocit zmysluplnosti z toho, aký život žijem, sú základom duševného zdravia a pohody.
Čo je podľa vás najväčší omyl mužov pri snahe „byť šťastný“?
Je ich viacero – napríklad presvedčenie, že samostatnosť znamená nielen ekonomickú, ale aj emocionálnu nezávislosť, či dokonca odtrhnutosť od druhých. Platí však opak, keď sme emocionálne a vzťahovo prepojení s blízkymi, priateľmi, rodinou či partnerom, cítime sa bezpečne a ukotvení. Opakom je osamelosť, odtrhnutosť a vykorenenosť, ktoré vedú k úzkostiam a depresii.
Ďalším presvedčením je, že šťastie sa rovná ekonomickému a materiálnemu úspechu. Potom muž podriaďuje svoj čas, energiu a priority práci, výkonu a perfekcionizmu na úkor budovania vzťahov a rodiny. Výskumy však ukazujú, že ak je muž v dobrom partnerskom vzťahu, profituje z neho ešte viac než jeho partnerka. Pomáha mu to lepšie zvládať pracovnú záťaž aj budovanie kariéry. Častý omyl teda je, že najprv si musím vybudovať kariéru a potom sa môžem venovať vzťahom.
A do tretice viera v stereotypnú mužskosť, o ktorej sme hovorili na začiatku, vedie k zosilňovaniu tlaku, ktorý málokto dokáže zvládnuť bez ujmy na duševnom zdraví.
Čo môže muž robiť každý deň, aby si udržal dobrú psychickú kondíciu?
Hýbať sa, budovať priateľské vzťahy s mužmi aj ženami, mať chvíľky reflexie a ticha, robiť činnosti pre radosť, vyjadrovať emócie slovne aj neverbálne, obmedziť digitálny konzum a zabíjanie času na mobile, zdravo sa stravovať, dobre sa vyspať a robiť si krátke reflexie vďačnosti – uvedomiť si, čo dobré a zmysluplné počas dňa zažil.
Duševná pohoda mladých sa zhoršuje. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
