Vyššia účasť na skríningoch a včasná diagnostika, koordinácia v edukácii, ako aj kvalitné dáta. Aj to sú spôsoby, ako zlepšiť na Slovensku klinické výsledky v onkológii, zhodli sa odborníci na konferencii Vizionári – 180 minút v onkológii. Cieľom je nastaviť presné pravidlá cesty pacienta naprieč celým Slovenskom, zlepšiť prevenciu a znížiť mieru odvrátiteľných úmrtí v onkológii.
Odborníci sa zhodli, že úhrada výnimkových liekov by mala mať jasné a transparentné pravidlá. „Máme rozhodnutia správnych súdov, že stanovisko musí byť odôvodnené vzhľadom na konkrétne okolnosti pacienta. To neznamená, že pacient má nárok, ale musí to byť vysvetlené. Som presvedčená, že zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia treba novelizovať. Výnimky sú však nespravodlivý systém zo svojej podstaty,“ uviedla expertka na medicínske právo Katarína Fedorová.
Úhrada liekov na výnimku je rovnako ako úhrada kategorizovaných liekov vykonávaná z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa si stanoví svoje kritéria a je limitovaná tým, že nesmie v úhradách prekročiť limit výdavkov na výnimkové lieky. „Ročne spracovávame celkovo okolo 33-tisíc žiadostí o úhrady liekov. Čo sa týka počtu žiadostí o schválenie úhrady na výnimku, ide o zhruba necelé tri percentá. Pokiaľ ide o kritéria, zdravotná poisťovňa je ich povinná zverejňovať na webových stránkach, rovnako aj údaje, aké sú dôvody zamietnutia úhrady lieky na výnimku,“ uviedla Monika Lainczová zo zdravotnej poisťovne Dôvera. V rámci roka 2024 sa na lieky minulo viac ako 1,65 miliardy eur, z toho na výnimkové lieky bolo určené 3,9 percenta.
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský pripomenul, že jeho úrad podrobuje rozhodnutia zdravotných poisťovní ľudskoprávnej kontrole. „Z nášho prieskumu vychádza, že poisťovne často zatláčajú medicínsky aspekt pacienta, lebo pre neho je to jediná možná cesta a preferuje sa skôr zdravotno-ekonomický aspekt. Toto si zjavne zákonodarca neželal. Rozhodnutie poisťovne o odmietnutí musí byť presvedčivé. Ja som narazil na rozhodnutia, ktoré boli netransparentné a nepresvedčivé. Ak nedôjde k zmene, napadnem časť zákona o liekoch na Ústavnom súde SR,“ dodal s tým, že dáva šancu ešte diskusii a pozýva všetkých aktérov k okrúhlemu stolu. Predseda Výboru pre zdravotníctvo NRSR Vladimír Baláž reagoval, že na pôde MZ SR sa pred pár dňami uskutočnilo stretnutie k liekovej politike. Pripomenul, že zákon sa novelizoval v roku 2022, ale ak bude treba niečo zlepšiť, sú návrhom otvorení.
Zlepšiť klinické výsledky v onkológii môže aj precízna medicína. Postupy precíznej medicíny umožňujú cielene zamerať sa na typ pacienta. Prednosta Onkologickej kliniky FNsP v Banskej Bystrici Matej Hrnčár v diskusii uviedol, že zdravotné poisťovne posudzujú každú liečbu individuálne. „Tieto posudzovania sú na základe jednotlivých možností poisťovní. Máme nejaké možnosti a podľa toho liečime, ale stále viac máme nové údaje o tom, že aj konkrétna liečba ušitá na mieru pacientovi stále viac funguje, a tým máme možnosť dať ten liek. Tá úhrada už potom musí byť posudzovaná podľa nejakých kritérií, ktoré, bohužiaľ, momentálne nemáme dané.“
Podľa klinickej onkologičky Bely Mriňákovej by nás malo nastavenie procesov v onkológii výrazne priblížiť ku krajinách v zahraničí. „Veľakrát to nie je iba o tých najdrahších a najinovatívnejších liekoch, veľakrát máme tie postupy zle nastavené, kde strácame to prežívanie pacientov. Nastavením procesov a štrukturalizovanej cesty pacienta vieme získať veľmi veľa, či už na živote pacientov, ale aj šetrení verejných financií,“ skonštatovala. Expert na liekovú politiku Peter Polák zdôraznil, že na Slovensku treba zlepšiť, aby sa pacient dostal k onkológovi. „V niektorých prípadoch ide o roky. Včasný záchyt rovná sa lepšie výsledky liečby. Snažme sa čo najrýchlejšie diagnostikovať pacienta a dostať ho do systému,“ dodal.
Zlepšiť negatívne štatistiky onkologických diagnóz môžu aj tzv. skríningové programy. Martina Dubníčková z MZ SR informovala, že v súčasnosti vyhodnocujú skríningové programy prostredníctvom Národného onkologického inštitútu a implementuje sa odporúčanie Rady s cieľom zefektívniť skríningové programy. Na Slovensku už máme zavedený́ skríning rakoviny prsníka, hrubého čreva a krčka maternice. Spúšťa sa skríning na rakovinu prostaty a pľúc. „Na všetkých piatich organizovaných skríningoch sa budú podieľať všetky tri zdravotné poisťovne,“ avizovala.
„Čo je najlepšia cesta, aby sme zdroje vedeli čo najefektívnejšie využívať? Prevencia a skríningové programy. Na prevenciu a zdravie sa musíme pozerať multidisciplinárne. Lídrom je MZ SR, ale vstupujú tam aj iné rezorty. NKÚ sa dlhodobo venuje tomu, ako sa pracuje s dátami v rámci zdravotníctva. Odstúpili sme od tézy, že tu máme dátové peklo a konštatujeme, že tu máme dátovú čiernu dieru. Národný onkologický register mal byť už od roku 2010. Ak by sme nemali zdravotné poisťovne, tak nemáme žiadne relevantné dáta. Štát v tejto oblasti úplne zlyháva,“ upozornil v závere diskusie predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy.
Dátová analytička Veronika Rybanská z Inštitútu zdravotných analýz MZ SR na konferencii informovala, že na Slovensku žije s rakovinou prsníka približne 30-tisíc žien, pričom každý rok pribudne vyše 3200 žien. Od roku 2017 došlo k 11-percentnému nárastu incidencie oproti roku 2000. Stúpa tiež počet pacientok v nižších vekových kategóriách. Čo sa týka rakovina prsníka, málo sa komunikuje s pacientkami už na úrovni praktických lekárov. „Naše centrum robí dlhé roky veľké počty vyšetrení. My s týmto nemáme problém. Ale myslím si, že na Slovensku chýba komunikácia centra s lekármi, ktorí by mali posúvať pacientky. Ak sa toto nezlepší, tie pacientky sa tam nedostanú,“ skonštatoval rádiológ Marek Kopáčik z Inštitútu zobrazovacej diagnostiky MRI Trnava.
Pozrite si záznam konferencie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
