Počet obéznych detí a tínedžerov vo svete tento rok prvýkrát prekonal počet tých, ktorí trpia podvýživou. Pediatrička Kristína Visolajská vysvetľuje, že život dieťaťa s nadváhou je náročný.
Už v detstve im hrozí vysoký krvný tlak, cukrovka či poškodenie kĺbov. Mnohým sa nikdy nepodarí udržať si zdravú váhu – a negatívne následky môžu pretrvávať aj u tých, ktorým sa to podarí.
Pediatrička Kristína Visolajská nám porozprávala o tom, prečo je obezita vážne chronické ochorenie – a ako môže rodič dieťaťu pomôcť bez výčitiek.
Deti s obezitou často rýchlejšie rastú a puberta u nich prichádza skôr. Sú väčšie než ich rovesníci v kolektíve – no ani zďaleka nejde len o výzor.
„Ich kosti a kĺby bývajú nadmerne zaťažované. Deti mávajú bolesti nôh. Stretávame sa s plochými nohami, ktoré nevieme často riešiť. Majú skoliózu,“ opisuje lekárka.
„Neskôr sa u týchto detí môže vyvinúť vysoký krvný tlak,“ dodáva. Spomína, že má v ambulancii mladých ľudí vo veku 17 až 29 rokov, ktorí sa už liečia na vysoký tlak.
Riziko je pritom vážne – hrozí im infarkt alebo cievna mozgová príhoda.
„Stretla som sa aj s prípadom 20-ročného muža, ktorý prekonal cievnu mozgovú príhodu a ochrnul na polovicu tela,“ hovorí Visolajská.
Obézne deti majú vyššie riziko inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu – teda vyššiu hladinu cukru v krvi, na ktorú musia užívať lieky.
„Majú tiež poruchy metabolizmu tukov, vyšší cholesterol. Ich cievy sa zanášajú a v nízkom veku už môžu byť v stave, aký vidíme u seniorov,“ dodáva.
Obezita má aj výrazný psychický dopad.
„Často majú znížené sebavedomie, cítia sa inak – pretože aj vyzerajú inak ako ich rovesníci,“ vraví lekárka.
Deti s nadváhou bývajú terčom šikany.
„Z kolektívu môžu byť vylučované – napríklad na telesnej výchove s nimi nikto nechce byť v tíme, lebo nevládzu alebo behajú inak než ostatní,“ vysvetľuje Visolajská.
V škole podávajú slabší výkon a ťažšie sa sústredia.
„Jednak pre psychický stres, ale aj preto, že sa málo hýbu, nevylučujú sa im endorfíny. Veľa sedia a nemajú pohyb ako prirodzený ventil na stres.“
Nedokážu si pri športe oddýchnuť, pohyb je pre nich totiž záťažou.
Častejšie u nich vidíme depresívne symptómy, vyššiu úzkosť a celkovú psychickú nepohodu.
S obezitou v detstve prichádzajú následky aj v dospelosti – a to aj vtedy, keď sa človeku podarí schudnúť.
„Obezita v detstve zvyšuje celoživotné riziko srdcovo-cievnych ochorení aj cukrovky, pretože aj po schudnutí môže pretrvávať vyšší počet tukových buniek, inzulínová rezistencia či poškodenie ciev,“ vysvetľuje lekárka.
Tieto následky môžu byť nezvratné.
Závažná je predčasná ateroskleróza – upchávanie ciev, ktoré môže viesť k infarktu alebo cievnej mozgovej príhode. Zastaviť sa dá, ale úplne vyliečiť nie.
Ťažkosti spôsobujú aj ortopedické problémy – ako deformity nôh, ploché nohy alebo skolióza – môžu pretrvávať celý život, aj keď človek začne športovať alebo schudne.
Rovnako môžu do pretrvávať aj psychické následky, ako nízke sebavedomie či nezdravý vzťah k jedlu.
„Najväčším problémom však je, že len asi 20 percent obéznych detí si dokáže v dospelosti udržať zdravú váhu. Obezita v detstve je teda často chronické ochorenie, ktoré pretrváva až do dospelosti,“ upozorňuje Visolajská.
Aj keď sa deťom podarí schudnúť, väčšinou znova priberú. „Je to dané aj tým, že návyky, ktoré získali v rodine, si nesú aj do dospelosti – a ťažko sa menia,“ dodáva.
„V prvom rade – nesmieme viniť dieťa. Na vine je vždy rodič. Ak chce rodič zmeniť svoje dieťa, musí zmeniť sám seba,“ zdôrazňuje pediatrička.
Podľa nej treba postupovať jemne a podporne – bez výčitiek a príkazov. Spolu s dieťaťom prejsť na zdravší spôsob života.
Základom je zdravá strava pre celú rodinu. „Neexistuje diéta len pre dieťa – rodič nemôže jesť čipsy a kolu a dieťaťu to zakazovať. Také potraviny nemajú byť doma vôbec,“ hovorí Visolajská.
Treba obmedziť sladké nápoje a fastfood, do školy či obchodu chodiť pešo, hýbať sa každý deň – aspoň trochu.
Dôležitý je aj dostatok spánku – nevyspatí ľudia majú väčší apetít. „Treba vytvoriť pozitívny vzťah k jedlu. Zdravá strava vie byť chutná – jablko má svoju prirodzenú sladkosť. Treba sa ju naučiť vnímať,“ radí.
Rodičia by mali vyhľadať lekára, keď má dieťa výrazne vyššiu hmotnosť ako väčšina jeho rovesníkov. Odborník vtedy spraví vyšetrenia, aby sa vylúčilo skryté ochorenie – aj keď to je skôr výnimočné.
Visolajská vraví, že následne sa s rodinou rozpráva o životnom štýle, dedičných rizikách, ale aj o psychike dieťaťa – napríklad či nezažíva šikanu alebo nemá úzkosti.
Spolu s rodičmi nastaví plán malých zmien. Cieľ môže byť na začiatok schudnúť jeden kilogram za týždeň.
„Najčastejšie začíname tým, že vyradíme sladké nápoje – dieťa by ich už nemalo piť vôbec, len vodu alebo nesladený čaj. Potom vyradíme keksíky – sú plné cukru a nezdravých tukov,“ vysvetľuje lekárka. Tieto dve zmeny podľa nej často stačia na to, aby sa váha aspoň zastavila.
Potom sa pridáva pohyb – dieťa by malo chodiť na krúžok aspoň trikrát týždenne a do školy chodiť peši.
Faktorov je podľa Visolajskej viac.
„V obchodoch je obrovské množstvo vysoko kalorických, priemyselne spracovaných potravín so skrytým cukrom a tukmi. Sú lacné a dostupné – často si ich môžu dovoliť aj rodiny s nízkym príjmom.“
Ďalším problémom je menej pohybu – deti veľa sedia pred obrazovkami. „Stačí starý mobil, wifi a denne trávia 4 až 7 hodín pred telefónom,“ podotýka lekárka.
S tým súvisí aj nedostatok spánku. Deti chodia neskoro spať, často sú totiž do polnoci na mobile.
A napokon – rodinné návyky.
„Často je obézna celá rodina. A dnes máme aj starších rodičov – mamy často rodia po tridsiatke. Keď má dieťa 6 rokov, mama má už 40 a viac, môže mať svoje zdravotné problémy, menej energie a pohybu. Nestíha za dieťaťom – a ani ono sa tak nehýbe,“ uzatvára odborníčka.
Pozrite si aj záznam z Telerána o celosvetovej epidémii obezity:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
