Angličania ho volajú slovenský Eminem. A on na trávniku rastie rýchlosťou jeho rapu.
Ešte ako 20-ročný stál 250-tisíc a za Vlašim kopal druhú českú ligu. Dnes má 23, so Stoke City siaha na postup do najlepšej súťaže sveta, je z neho štvormiliónový reprezentant a tridsiata najdrahšia posila 162-ročnej histórie jedného z najtradičnejších britských klubov. Milovaná tribúnami a pozorne sledovaná gigantmi ako Galatasaray, Fenerbahce či Ajax Amsterdam.
„Posledné dve-tri sezóny boli také – Rýchlo a zbesilo,“ usmieva sa v exkluzívnom rozhovore pre TVNOVINY.sk Tomáš Rigo.
Štyrikrát po sebe v základnej zostave, štyrikrát bez prehry či inkasovaného gólu. Čo viac si priať?
Veru, posledné zápasy, mne i tímu, len ťažko mohli vyjsť lepšie. Silvester sme s chalanmi strávili spoločne, celá kabína pokope, niečo si povedali a od nového roka nám to zatiaľ šliape výborne. Jarnú časť hodnotím veľmi pozitívne, hoci prešlo naveľa dvadsať dní. Máme na čo nadväzovať.
Alkohol súčasťou koncoročného večera zrejme nebol.
(Smiech) Ani kvapka, na druhý deň sme predsa hrali proti Hull City. Voľno som počas sviatkov nemal vlastne prvýkrát v kariére, doma, na Slovensku, som dovolenkovo nebol už takmer rok. Bolo to trochu zvláštne, no očividne prospešné. Stmelilo nás to.
Od prvého januára ste na trávniku dostali väčšiu porciu minút než predtým za dva mesiace. Ak by každých 20 dní v novom roku vyzeralo takto, asi by ste sa nemohli sťažovať.
Ako hovoríte. Som veľmi rád, že som sa dostal späť do základu a tréner na mňa po dlhšom čase opäť ukázal. Snažím sa hrať svoje, robiť maximum, aby som sa v zostave udržal.
V prvej jedenástke ste nastupovali hneď po príchode do klubu, potom z nej na pár týždňov vypadli a teraz máte v základe vyárendované miesto znova. Cítite, že sa vaše postavenie v tíme, oproti tomu, aké ste mali na začiatku, nejako zmenilo?
Určite. So spoluhráčmi i trénerom sme si už na seba zvykli. Keď som tu v septembri prišiel, hneď som nastúpil, no možno nikto nevedel, čo odo mňa na ihrisku môže čakať. Opačne platilo to isté. Moja pozícia sa však za čoskoro pol druha roka posunula. Tréner dnes presne vie, čo odo mňa chce a môže chcieť. Chalani detto.
Na lavičku ste posadili trebárs majstra sveta a víťaza Európskej ligy Stevena N‘Zonziho. Je vôbec na nejakom poste v Stoke väčšia konkurencia ako na tom vašom?
Momentálne asi nie. Väčšina obrancov je zranená a útočníkov veľa nemáme, takže najhustejšie je to práve v strede zálohy. O miesto medzi sebou bojujeme piati, v každom tréningu musím zo seba vymačkať to najlepšie. No ak budeme zápasy, v ktorých budem súčasťou základnej zostavy, vyhrávať i naďalej, verím, že tréner nebude mať dôvod niečo meniť.
Naposledy ste v FA Cupe zdolali lídra vašej súťaže, Coventry, vedené legendárnym Frankom Lampardom. Vyradiť také meno, to si človek zrejme poznačí do životopisu.
Hral som na trošku inej pozícii než zvyčajne, vyššie, ofenzívnejšie, s inými pokynmi, chvíľku si zvykal, no myslím, že aj tento duel ukázal, na akej mentálnej pohode sa aktuálne vezieme. Chceli sme predĺžiť víťaznú šnúru a vyradiť mužstvo Franka Lamparda, navyše lídra tabuľky, sa vám nepodarí každý deň. V ďalších kolách nás to môže iba povzbudiť.
Najmä proti Fulhamu, ktorý vás v pohári čaká najbližšie.
Áno! Modlili sme za súpera z Premier League, aby sme si otestovali, na čo skutočne momentálne máme. Splnilo sa, navyše to nie je Manchester City alebo Arsenal, ale relatívne hrateľný oponent. Verím, že aj v tomto súboji môžeme prekvapiť a postúpiť ďalej.
Vrátim sa k ofenzívnejším povinnostiam. Zrejme by sa čoskoro patrilo aj otvoriť si strelecký účet, nie? Šance už na to boli.
(Smiech) To teda, boli. Na post desiatky máme v tíme v podstate len jedného hráča, tréneri mu chceli dať voľno, tak som zaskočil a odohral, myslím, veľmi slušný zápas, vytvoril viacero šancí. Prvý gól určite príde – skôr či neskôr. Ale, ak by som ho teraz aj ďalšie dva mesiace nedal, a potom na konci marca skóroval proti Kosovu, bohato by mi to stačilo.
Podľa slávnej frázy anglického komentátora Andyho Graya by to v chladný, daždivý večer na ihrisku Stoke mal ťažké aj Lionel Messi. Vy sa v útrobách 30-tisícovej arény cítite ako?
Musím povedať, že veľmi dobre. Povestné tmavé a daždivé večery som tu zatiaľ ešte nezažil, počasie sa celkom drží, teplota je vskutku príjemná, hoci sa v posledných dňoch mierne ochladilo. No počul som, že zimy v Stoke on Trent vedia byť kruté. Verím, že čoskoro pravú atmosféru Stoke City okúsim aj ja.
Teda, či už zvládate niečo lepšie ako Messi, sa vás ešte pýtať nemôžeme.
(Smiech) Nabudúce, ešte by som chvíľku počkal.
Pritom, tesne pred prestupom ste priznali, že anglický futbal vám veľmi blízky nie je. Rozmýšľali ste v lete, možno i po mládežníckom Eure, aj nad inými adresami, alebo bolo Stoke od začiatku jasnou voľbou?
Jasné, s agentom sme prehodnocovali viacero možností, ale žiadna nebola taká konkrétna a možno ani taká zaujímavá ako tá zo Stoke City. Pôvodne som plánoval zamieriť južnejšie, niekam do teplých krajín, no treba priznať, že Stoke spomedzi všetkých záujemcov dávalo najväčší zmysel a teraz, po pol roku, sa vo svojom rozhodnutí len utvrdzujem.
Na intenzitu a tvrdosť Championship si zvykám stále a ešte to akiste nejaký čas zaberie, veď táto súťaž je v počte zápasov a nabitom kalendári azda svetový unikát, no doba aklimatizácie je už za mnou a tak sa stopercentne môžem sústrediť na výkony na ihrisku. Prestup na Bet365 Stadium bol bezpochyby správny krok.
Predsa len, spomínali sa ďalšie veľké, priam obrovské kluby – Galatasaray, Ajax, PSV, Štuttgart či Sevilla.
Áno, nejaký záujem tam určite bol, ale do štádia, že by mi poslali konkrétnu zmluvu, sme sa nedostali. Vybral som si z toho, čo bolo na stole.
Stoke vás na sociálnych sieťach vítalo ako majstra stredu poľa, pri predstavovačke vám tlieskal celý štadión, fanúšikovia ihneď vymysleli chorál „Rigo, Rigo, Rigo!“ Človek vtedy zrejme cíti, že je kľúčovou súčiastkou plánu.
Jednoznačne. Privítanie bolo mega, také niečo som vo svojej krátkej kariére ešte nezažil, veľmi si ho vážim. V Anglicku sa pomaličky začínam cítiť ako doma a potom hneď všetko vyzerá ružovejšie. Momentálne som naozaj veľmi šťastný.
Nastal v Stoke aj okamih, keď ste zapochybovali, či ste sa rozhodli správne?
Samozrejme, za posledné dva mesiace, keď som toho veľa neodohral, mi v hlave vírili všelijaké otázky. Keďže na ihrisku chcem stráviť každú možnú minútu, slabé herné vyťaženie ma frustrovalo. No stále som sa snažil pripomínať si, že som tu krátko a musím sa aklimatizovať. V Ostrave som za dve sezóny taký pocit nezažil, tu je konkurencia na úplne inom leveli. Potreboval som si na to zvyknúť.
Ako vznikla prezývka „slovenský Eminem“?
Myslím, že už v Baníku, keď som si prefarbil vlasy. Akosi sa to udržalo, keďže účesom trošku pripomínam tohto interpreta aj Angličanom.
A vaša kariéra graduje rýchlosťou jeho rapu.
(Smiech) Je to možné, posledné dva či tri roky boli neskutočne turbulentné, také rýchlo a zbesilo. Výrazne mi pomohlo aj Euro do 21 rokov, dnes vďaka tomu všetkému hrám v Anglicku a môžem žiť sen azda každého slovenského futbalistu. Jasné, stále nie som na najvyššom leveli, no robím všetko pre to, aby som sa tam postupnými krokmi dostal.
Od priečok garantujúcich play-off vás delí bod, od priameho postupu šesť. Keby vám niekto ešte rok dozadu, keď ste s Ostravou siahali na špicu tabuľky v českej lige, povedal, že dnes budete siahať na Premier League, ako by ste reagovali?
Snažil by som sa tomu veriť, ale bolo by to naozaj ťažké, pretože anglická liga je najlepšia na svete a teraz mám k nej skutočne blízko. Pred dvomi rokmi by som určite neuveril tomu, že dnes budem na ostrovoch pravidelne nastupovať a bojovať o postup.
Hovorí sa už v klube či v meste nahlas o návrate medzi elitu? Predsa len, fanúšikovia jedného z najtradičnejších a najstarších britských klubov naň čakajú osem rokov.
Rozprávalo sa o tom často najmä v októbri, keď sme boli druhí, no potom sme tvrdo narazili, padli na desiatu priečku a odvtedy ohlasy akosi utíchli. Cielime na top šestku, najlepšie dvojku, všetci by sme si strašne priali byť opäť na vrchole, medzi elitou. Ako som povedal v úvode, nový rok odštartoval výborne a ak dokážeme v nastolenom trende pokračovať, možno sa, napríklad po repre pauze, budeme môcť o postupe s úsmevom baviť znova.
História Stoke City trvá už neuveriteľných 162 rokov. Viete, že ste v nej tridsiatou najdrahšou posilou klubu?
Wau, tak toto som vôbec netušil, že top tridsiatka... ďakujem.
A pred vami nie sú hocaké mená: Xherdan Shaqiri, Peter Crouch, Joselu, Kurt Zouma...
Veľmi si vážim, že sa moja cenovka za posledné mesiace vyšplhala až tak vysoko. Aj preto sa deň čo deň snažím dokázať fanúšikom, že som bol správna voľba, ktorá za tie peniaze stála.
Radili ste sa, alebo rozprávali, o prestupe aj s Robom Boženíkom či Davidom Strelcom? Všetci traja ste si v lete zvolili ostrovnú cestu.
Odkedy ma Stoke oslovilo, s Robom som bol v kontakte takmer každý deň. Hovoril mi o podmienkach, ako to tu chodí, v mnohom mi poradil. V podstate spolu bývame, takže sa vídame nonstop. S Davidom sme v kontakte príliš neboli, keďže prestupoval do úplne iného tímu a v podobnom čase ako ja. Tiež toho mal dosť.
Mať však za hranicami krajina je obrovské plus. Môžete pokecať v rodnom jazyku, pomáhate si. Preto ma veľmi mrzí, že sa Robo zranil a je teraz trochu mimo tréningový proces.
Po premiérovom góle ihrisko opúšťal v ukrutných bolestiach. Podľa vlastných slov už pri páde cítil dieru, že niečo chýba. Ako sa má?
Má za sebou operáciu, čaká ho dlhšia rekonvalescencia. Ale je silný a verím, že sa vráti späť čo najrýchlejšie, v ešte lepšej forme.
Nebývate v 250-tisícovom Stoke on Trent, ale hodinu vzdialenom Manchestri, nielen neďaleko Roba Boženíka, ale i Martina Dúbravku. Ostrieľaného borca zdobia osemročné skúsenosti z Premier League. Od neho ste nejakú cennú radu nedostali?
Všetci traja bývame v rovnakej budove, stretávame sa, rozprávame. Som naozaj rád, že vo svojej blízkosti môžem mať takéhoto hráča. „Heco“ mi poradil azda so všetkým, vysvetlil, ako to v Anglicku chodí a ako to treba vnímať, aby som si čo najskôr zvykol, pretože tunajší štýl nezmením, treba sa prispôsobiť. Jeho skúsenosti sú na nezaplatenie.
Prízvukoval mi, že tréningové procesy v Anglicku sú na inej úrovni ako tie české, že na ostrovoch všetci berú futbal ako prácu, nie ako zábavu. Myslím to tak, že tu po tréningu každý uteká domov, za rodinami a tak ďalej, v Ostrave sme zostávali v kabíne dlhšie, vybehli aj na kávu alebo prechádzku, no v Stoke niečo také praktizujeme len minimálne. Na tréning, domov a na tréning. Je to iné, musel som sa s tým zmieriť.
Okrem anglických fanúšikov vás ustavične chvália i slovenskí. Trebárs Ladislav Borbély pre Pravdu povedal, že ak by bol šéfom Slovenského futbalového zväzu on, Francescovi Calzonovi by odkázal, že „tento chlapec bude hrať a ak nie, môžete sa zbaliť, odísť a už sa nevracať. Taký je dobrý“. Teraz to určite nemá byť žiaden pokus o útok na trénera, iba skutočne silná pochvala.
Ako som povedal, po mládežníckom Eure sa zmenila aj moja pozícia v áčku, začal som dostávať viac príležitostí. V dvoch z posledných troch zápasov som nastúpil v základnej zostave, čo ma veľmi teší. Vážim si, že zraz čo zraz trávim na ihrisku viacej času.
Svoje bezpochyby spravil i prestup, možno ma aj chalani v reprezentácii vnímajú inak, už nielen ako nejakého chlapca z českej ligy. Dúfam, že moja kariéra bude takýmto smerom a tempom iba pokračovať.
Na konci marca tomu môžete výrazne pomôcť.
Presne tak. Všetci sa na barážový duel proti Kosovu nesmierne tešíme. Čaká nás kvalitný súper, no verím, že s domácou kulisou za chrbtom ho dokážeme poraziť. V rozhodujúcom zápase sa potom už môže stať čokoľvek. S chalanmi urobíme maximum, aby sme Slovensko dostali na svetový šampionát.
Vyrastie nové Tehelné pole? Sledujte našu reportáž:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
