Zimná sezóna je ideálny čas na koreňovú zeleninu, ktorá dokáže posilniť imunitu, podporiť zdravie srdca aj mozgu a udržať trávenie v poriadku. Dietologička odporúča zaradiť do jedálnička potraviny, ktoré sú bohaté na vlákninu, vitamíny a antioxidanty.
Koreňová zelenina síce väčšinu roka trávi ukrytá v pôde, no skrýva v sebe prekvapivo pestrú paletu farieb, chutí a najmä živín. Podľa dietologičky Carrie Ruxtonovej má zmysel zaradiť ju do jedálnička čo najčastejšie – je totiž plná vlákniny, vitamínov a antioxidantov, pričom je oveľa všestrannejšia, než by sa mohlo zdať. Informoval o tom Daily Mail.
Odborníčka odporúča jednoduchú prípravu a zároveň upozorňuje na častý mýtus: bio zelenina nemusí obsahovať viac živín než bežná. Podstatné je, aby sme ju jedli pravidelne – či už čerstvú, mrazenú alebo z konzervy.
Ruxtonová dodáva, že zimné mesiace sú ideálnym obdobím na koreňovú zeleninu, ktorá dokáže posilniť trávenie, srdce, imunitu aj mozog. A práve toto je päť druhov, ktoré odporúča zaradiť do jedálnička najčastejšie.
Paštrnák patrí k najbohatším zdrojom vlákniny spomedzi koreňovej zeleniny – len jedna šálka obsahuje približne pätinu odporúčanej dennej dávky. Práve vláknina pomáha spomaľovať trávenie, podporuje rôznorodosť baktérií v črevách a preukázateľne znižuje riziko srdcových chorôb, mozgovej príhody či rakoviny hrubého čreva.
Tento nenápadný biely koreň tiež obsahuje rozpustnú vlákninu, ktorá pôsobí v tráviacom trakte ako „špongia“ – viaže žlč bohatú na cholesterol a pomáha telu zbavovať sa ho. Vďaka tomu môže prispieť k stabilizácii cukru v krvi aj k znižovaniu tlaku.
Ak sa snažíte schudnúť, paštrnák je ideálna voľba. Je nízkokalorický, no zasýti na dlhý čas. A keď ho po uvarení necháte vychladnúť, vytvorí sa v ňom takzvaný rezistentný škrob, ktorý slúži ako potrava pre prospešné baktérie v črevách.
Cvikla je jedným z najlepších prírodných zdrojov nitrátov, ktoré rozširujú cievy a pomáhajú znižovať krvný tlak – obzvlášť užitočné je to pre starších ľudí. Podľa výskumov môže cviklová šťava znižovať tzv. systolický tlak a podporovať prietok krvi.
Nitrátom vďačíme aj za ďalší benefit: lepší prekrv mozgu. Štúdie ukázali, že ľudia, ktorí majú v ústach a črevách viac baktérií vyrábajúcich nitráty, dosahujú lepšie výsledky v testoch pamäte a sústredenia. Pravidelná konzumácia cvikly tak môže prispieť k nižšiemu riziku demencie.
Bataty, tekvica či maslová tekvica sú bohaté na betakarotén – pigment, ktorý telo premieňa na vitamín A. A ten je pre imunitu v zimnom období kľúčový. Navyše obsahujú množstvo antioxidantov, ktoré chránia bunky pred poškodením a pomáhajú predchádzať ochoreniam srdca či cukrovke.
Fialové aj oranžové sladké zemiaky obsahujú viac polyfenolov, teda látok so silným antioxidačným účinkom. Jedna stredne veľká porcia vám dodá aj pätinu denného množstva vitamínu C, ktorý pomáha telu vstrebávať železo a posilňuje obranyschopnosť.
Najviac živín si bataty zachovajú, ak ich pripravujete so šupkou – pečené, dusené či naparené. Šúpanie znižuje obsah vlákniny a vitamínu C.
Hoci pri potravinách podporujúcich mozgovú činnosť si často predstavíme listovú zeleninu, niektoré koreňové druhy sú rovnako prospešné. Kvaka patrí do čeľade kapustovitých rastlín – rovnaké látky, ktoré chránia pred úbytkom kognitívnych funkcií v brokolici či kapuste, nájdeme aj v nich.
Zaujímavé výsledky prinášajú aj výskumy artičok. Obsahujú kyseliny, ktoré podporujú ochranu mozgových buniek a môžu zmierniť zápal.
Mrkva má spomedzi koreňovej zeleniny jeden z najnižších glykemických indexov – cukry sa z nej uvoľňujú pomaly, čo pomáha stabilizovať hladinu glukózy. Ak si ju dáte k večeri, menej vás “prevalcuje” chuť na sladké po jedle.
Sľubné výsledky prinášajú aj výskumy látok zvaných polyacetylény, nachádzajúcich sa v mrkve a paštrnáku. Podľa odborníkov môžu znižovať riziko viacerých druhov rakoviny – až o 17 %, ak zjete približne štyri mrkvy týždenne, uvádza BBC.
Pozrite si archívnu reportáž o zdražovaní potravín:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
