Napätie narastá, možnosti eskalácie sú reálne. Expert analyzuje, čo všetko by americké zásahy mohli spôsobiť, a ktorý scenár je najreálnejší.
Napätie medzi Spojenými štátmi a Venezuelou sa prehlbuje a množia sa obavy z ďalšej eskalácie či dokonca vojenských akcií Washingtonu priamo na pevnine. Američania v Karibiku nahromadili najväčšiu vojenskú prítomnosť od roku 1989, keď spustili inváziu do Panamy.
Otázniky vyvoláva aj otázka legality zásahov proti pašerákom drog a či by aj zásah priamo vo Venezuele bol v súlade s medzinárodným právom. Špekuluje sa tiež, že cieľom administratívy Donalda Trumpa môže byť aj zvrhnutie ľavicového diktátora Nicolása Madura. Otázkou však je, či na to má USA vôbec kapacity. A prečo si Trump vybral práve Venezuelu, keď centrom výroby drog je najmä susedná Kolumbia?
Spýtali sme sa amerikanistu Kryštofa Kozáka, ako situáciu hodnotí, čo môže byť cieľom Donalda Trumpa a ako hnutie MAGA vníma možnosť, že prezident hovoriaci o ‚mieri‘ môže nariadiť akciu, ktorá sa môže zmeniť na ďalšiu ‚nekonečnú vojnu‘ USA.
Štyria nemenovaní americkí predstavitelia agentúre Reuters minulý týždeň prezradili, že Spojené štáty už čoskoro môžu spustiť novú fázu operácií vo Venezuele. Nespresnili však, kedy sa začnú a ako môžu vyzerať.
Podľa dvoch z nich prvou časťou budú pravdepodobne tajné operácie. Ďalší vysokopostavený predstaviteľ americkej vlády nevylúčil žiadny scenár v súvislosti s Venezuelou, uvádza TASR.
„Prezident Trump je pripravený využiť všetky prostriedky americkej moci, aby zabránil prílevu drog do našej krajiny a postavil zodpovedných pred súd,“ uviedol.
Samotný prezident vo štvrtok (27. novembra) v príhovore k americkým vojakom uviedol, že USA čoskoro začnú vykonávať aj operácie na pevnine proti pašerákom drog.
„Asi ste si všimli, že ľudia nechcú voziť drogy po mori, a my ich začneme zastavovať aj na pevnine. Pevnina je jednoduchšia, ale začne to veľmi skoro,“ povedal Trump.
Podľa dvoch zdrojov je v hre aj zvrhnutie režimu v krajine. O deň neskôr Trump na sociálnej sieti vyhlásil, že vzdušný priestor nad Venezuelou je uzavretý. Varovanie pre pilotov vydal aj americký Federálny úrad pre letectvo (FAA), ktorý tvrdí, že lietadlám hrozí vo vzduchu aj na zemi nebezpečenstvo v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie.
Trumpove vyhlásenia aj varovanie FAA okamžite vyvolali obavy, že sa čoskoro môže začať letecký útok na ciele vo Venezuele. Spojené štáty by mohli mieriť na sídla drogových gangov, laboratóriá či logistické centrá.
Medzi obyvateľmi krajiny, kde je Madura extrémne nepopulárny, sa však množia obavy, že útok by mohol priniesť aj civilné obete. Navyše letecké útoky USA by neboli bez rizika – Venezuela disponuje stíhačkami Su-30 aj modernizovanými verziami systému protivzdušnej obrany S-300VM, ktoré sú schopné zostreľovať ciele vo veľkej hĺbke a výške.
Trump tvrdí, že Maduro je lídrom Cartel de los Soles (Kartelu sĺnk). Venezuela obvinenia odmieta a tvrdí, že takýto kartel neexistuje a Spojené štáty sa snažia o štátny prevrat s cieľom ovládnuť jej bohaté zásoby nerastných surovín.
Washington označuje drogové kartely za teroristické organizácie, čo by mu umožňovalo útoky aj na člny či sklady. Podľa niektorých expertov je to však právne sporné a drogoví díleri nespĺňajú definíciu teroristov.
USA tiež vinia samotného Madura z podpory medzinárodnej drogovej trestnej činnosti a vypísali na neho odmenu 50 miliónov dolárov za informácie vedúce k jeho zadržaniu. Nie je preto vylúčené, že USA by sa mohli chcieť venezuelského diktátora zbaviť pod zámienkou boja proti medzinárodnému drogovému biznisu.
Ak by sa USA pokúsili o inváziu s cieľom následnej okupácie krajiny, mohlo by to prerásť do katastrofálnej avantúry v štýle invázie v Zátoke svíň, kde sa kubánski emigranti vycvičení v USA pokúsili zvrhnúť režim Fidela Castra – a skončilo to krvavou porážkou inváznych síl.
Amerikanista Kryštof Kozák z Univerzity Karlovej si však nemyslí, že okupácia krajiny je v hre.
„Nie je reálne, že by Spojené štáty s 15 000 vojakmi mohli mať ambície na okupáciu celej Venezuely,“ hovorí Kozák, ktorý vedie Katedru severoamerických štúdií.
Spojené štáty majú v regióne 11 vojenských lodí, medzi nimi aj najmodernejšiu a najväčšiu lietadlovú loď na svete – USS Gerald R. Ford, ktorá na palube nesie stíhačky F/A-18E/F Super Hornet a vrtuľníky MH-60 Seahawk.
The New York Post uvádza, že 15-tisíc vojakov je súčtom posádok na palube lodí a jednotiek v základni v Portoriku.
Venezuela má približne 120-tisíc príslušníkov ozbrojených síl, ďalších asi 100-tisíc rezervistov a vyše 200-tisíc ľudí v rôznych paramilitárnych organizáciách. Krajina má vyše 28 miliónov obyvateľov a je 12-krát väčšia než Panama, ktorú v roku 1989 obsadili americké sily.
Invázia by sa preto mohla zmeniť na veľmi krvavý konflikt, i keď niektorí obyvatelia si myslia, že veľká časť armády by sa vzdala po prvých výstreloch.
Je však otázne, či by Trump – ktorý v minulosti ostro kritizoval americké vojenské dobrodružstvá, ako je vojna v Iraku – bol schopný akceptovať toto riziko. Podľa vlastných slov tento scenár však nevylúčil.
Ďalším možným scenárom by mohli byť vzdušné útoky, prípadne špeciálna operácia na venezuelského diktátora a jeho najbližších s cieľom jeho zabitia alebo úteku a tým aj de facto zvrhnutia režimu. Scenár odstránenia režimu nevylučuje ani amerikanista Kryštof Kozák.
„Určite je to jedna z možností. Koniec koncov, Nobelovu cenu za mier získala práve predstaviteľka venezuelskej politickej opozície. Drogový obchod, ktorý vo Venezuele čiastočne prebieha s toleranciou štátu, môže byť len vhodná zásterka na nátlak,“ vysvetľuje Kozák.
Najväčším problémom tohto scenára je fakt, že po toľkých špekuláciách dostal Maduro čas vyhľadať úkryt. Na druhej strane však môže ísť aj o taktiku, ktorá má ľavicového diktátora podnietiť k úteku alebo k dobrovoľnému odovzdaniu moci.
„Domnievam sa, že prítomnosť amerických vojakov má predovšetkým posilniť pozíciu venezuelskej opozície – prezident Maduro sa bude viac obávať potláčať protesty pomocou brutálneho násilia,“ hovorí Kozák.
Ďalším rizikom je, že ak by Trump zaútočil a venezuelský diktátor by útok prežil, jeho pozícia by sa mohla upevniť ešte viac. Mnohí obyvatelia Venezuely sa obávajú, že by sa ho potom už nepodarilo nikdy zbaviť.
Pre amerického prezidenta by bola veľká katastrofa aj situácia, ak by sa americkí vojaci vrátili z tejto misie v vreciach na mŕtvoly.
Už teraz je časť jeho podporovateľov nespokojná, koľko energie Trump venuje zahraničiu namiesto riešeniu domácich problémov. Ukázalo sa to najmä pri ostrom spore s kongresmankou Marjorie Taylor Greeneovou.
Greeneová patrila dlhé roky k najvernejším podporovateľkám Trumpa. Prezident ju v minulosti označoval za republikánsku „hviezdu“. Zastávala ho aj pri tvrdeniach, že voľby v roku 2020 boli sfalšované, a po útoku na Kapitol 6. januára 2021 bránila jeho priaznivcov. Dokonca sa spomínala aj ako možná kandidátka na viceprezidentku.
V poslednom období sa však Greeneová viackrát ostro postavila proti Trumpovi – kritizovala jeho zahraničnú politiku, neochotu zverejniť takzvaný Epsteinov zoznam aj jeho zdravotnú politiku.
Trump reagoval prudko: nazval ju „zradkyňou“, obvinil ju, že „išla príliš doľava“ a vyhlásil, že pri republikánskych primárkach podporí iného kandidáta.
Podľa Greeneovej spor vyvolal vlnu nebezpečných vyhrážok od Trumpových fanúšikov, čo ju nakoniec priviedlo k rozhodnutiu ukončiť politickú kariéru. Oznámila, že v Snemovni reprezentantov skončí k 5. januáru 2026.
Podľa Kozáka to ukazuje, že ani takzvané hnutie MAGA nie je jednotné v tom, ako postupovať voči Venezuele ani v celkovom hodnotení Trumpových krokov.
„V Trumpovom okolí je celý rad skupín v rámci MAGA, ktoré majú odlišné predstavy a v zákulisí medzi sebou bojujú. Rovnako je to aj v prípade tlaku na Venezuelu – časť MAGA láka rozhodný postup voči ľavicovému diktátorovi a tvrdý zásah proti drogám, iná časť má veľké obavy zo zavlečenia USA do ďalšieho vojenského konfliktu,“ dodáva.
Kým hnutie MAGA je rozdelené, americká verejnosť má prekvapivo jednotný názor. Podľa najnovšieho prieskumu televízie CBS až 70 percent Američanov odmieta vojenskú intervenciu Spojených štátov vo Venezuele.
Intervenciu nepodporujú ani samotní republikáni. Tri štvrtiny Američanov – z toho polovica republikáni – sú presvedčení, že prezident Donald Trump by na vojenskú akciu vo Venezuele potreboval súhlas Kongresu. Až 76 percent občanov si tiež myslí, že Trump dostatočne nevysvetlil svoj postoj ohľadom možnej intervencie, uvádza TASR.
Tesná väčšina (53 percent) však súhlasí s útokmi na pašerácke lode. Na druhej strane tri štvrtiny respondentov požadujú, aby vláda poskytla dôkazy, že ide skutočne o plavidlá prevážajúce drogy.
Trump v minulosti nevylúčil inváziu Venezuely, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
