Zabúdanie a pomalšie spracovanie informácií sú s pribúdajúcimi rokmi bežné, no výrazný úbytok kognitívnych schopností nie je nevyhnutný. Výskum naznačuje, že veľkú úlohu hrá spôsob života, od učenia sa nových vecí až po pohyb, stravu a sociálne kontakty.
V prvých rokoch života si mozog buduje obrovské množstvo nových spojení medzi neurónmi. Neskôr sa tvorba nových prepojení spomaľuje a časť nepoužívaných spojení zaniká, píše BBC.
Jedna zo štúdií opísala päť veľkých období vývoja mozgu, pričom dôležité zlomové body sa v priemere objavovali okolo 9, 32, 66 a 83 rokov.
Podľa odborníkov však nejde o pevne daný scenár pre každého. Tak ako svaly potrebujú tréning, aj mozog profituje z pravidelnej mentálnej záťaže.
Vedci upozorňujú na pojem kognitívna rezerva. Ide o schopnosť mozgu lepšie zvládať zmeny spojené so starnutím tým, že si dokáže nájsť náhradné cesty, keď niektoré okruhy slabnú.
Veľká časť dát spája vyššiu kognitívnu rezervu so vzdelávaním, pracovnou aktivitou, spoločenským životom a zmysluplnými voľnočasovými činnosťami.
Psychológ Alan Gow z Heriot Watt University v minulosti zdôraznil, že hoci sa niektoré procesy časom spomaľujú, zásadný kognitívny úpadok nemusí byť automatickým dôsledkom starnutia.
Ako praktický krok sa opakovane objavuje učenie sa niečoho nového. Môže to byť aj záhradkárčenie, ktoré človeka núti plánovať, učiť sa a riešiť problémy.
Podobne funguje aj nový jazyk, ktorý zapája viacero oblastí mozgu naraz. Niektoré výskumy spájali dvojjazyčnosť s neskorším nástupom príznakov Alzheimerovej choroby.
Popri mentálnom tréningu sa často spomína strava s vyšším podielom ovocia a zeleniny, a teda aj vlákniny.
Odborníci upozorňujú aj na význam vhodných tukov, napríklad polynenasýtených mastných kyselín z tučných rýb a orechov, a na látky ako cholín, ktorý sa nachádza napríklad vo vajciach.
Dôležitým faktorom je pohyb. Nie každý musí cvičiť intenzívne, prínos môže mať aj pravidelná chôdza a bežný pohyb počas dňa.
Výskumy spájali vyššiu fyzickú aktivitu v strednom veku s nižším rizikom demencie, pričom efekt sa objavoval aj u ľudí, ktorí začali byť aktívnejší neskôr.
Pohyb zároveň zlepšuje náladu a môže tlmiť príznaky depresie, ktorá sa s kognitívnym úpadkom často prelína.
Do prevencie demencie prehovára aj tlak krvi, pripomína The Guardian.
Rozsiahla štúdia v Číne sledovala takmer 34-tisíc ľudí s neliečeným alebo zle kontrolovaným vysokým tlakom. Účastníci, ktorí dostali intenzívnejšiu pomoc, vrátane úpravy liečby, koučingu k režimovým zmenám a domáceho merania, mali po štyroch rokoch približne o 15 percent nižšie riziko demencie než skupina v bežnej starostlivosti.
Výsledky vyšli v časopise Nature Medicine a autori ich interpretovali ako ďalší dôkaz, že mozgu prospieva aj lepšie zvládanie kardiovaskulárnych rizík.
Veľkou témou je aj sociálny život. Viaceré práce ukazujú, že ľudia s pevnejšími vzťahmi a častejšími kontaktmi bývajú zdravší než tí, ktorí sú izolovaní.
Svetová zdravotnícka organizácia označila sociálne prepojenie za dôležitú verejno-zdravotnú prioritu a odborníci pripomínajú, že aj malé pravidelné stretnutia dokážu udržať človeka aktívnejšieho.
Výsledky priniesli aj komplexné programy. Fínsky projekt FINGER sledoval 1 260 ľudí vo veku 60 až 77 rokov a porovnával bežné odporúčania s dvojročným balíkom opatrení, ktorý spájal úpravu stravy, pohyb, tréning kognície a starostlivosť o srdcovo cievne zdravie.
Skupina s intenzívnejšou intervenciou dosiahla výraznejšie zlepšenie celkovej kognitívnej výkonnosti aj pamäti a schopnosti riešiť problémy.
V Reflexe sme sa venovali spomaleniu starnutie. Pozrite si archívnu reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
