Na prvý pohľad ide o banálny pohyb, no lekári ho používajú ako jednoduchý ukazovateľ kondície a funkčného zdravia. Tridsaťsekundový test postavenia sa zo stoličky si viete urobiť aj doma a výsledok môže byť signálom, že je čas viac sa hýbať alebo sa poradiť s odborníkom.
Schopnosť opakovane sa postaviť zo stoličky bez pomoci rúk vypovedá o sile nôh, rovnováhe aj flexibilite. Geriatrička Jugdeep Dhesi z londýnskej nemocničnej siete Guy’s and St Thomas’ v tejto súvislosti povedala, že ide o užitočný test, lebo v krátkom čase ukáže, ako človek funguje v bežných situáciách, píše BBC.
Podľa nej výskumy naznačovali, že slabší výkon môže súvisieť s vyšším rizikom pádov, kardiovaskulárnych ťažkostí a v niektorých skupinách aj s vyšším rizikom úmrtia.
Test sa bežne robil najmä u ľudí po šesťdesiatke v ambulanciách alebo pri komunitných skríningoch, no zvládnete ho aj v obývačke.
Potrebujete stoličku s rovným operadlom bez ručných opierok a časovač. Sadnite si do stredu stoličky, prekrížte ruky a položte dlane na protiľahlé plecia.
Chrbát držte vystretý, chodidlá majte celou plochou na zemi. Potom sa opakovane postavte do úplného stoja a zasa si sadnite, počas tridsiatich sekúnd rátajte, koľkokrát sa vám to podarilo.
Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb zverejnilo priemerné výsledky podľa veku, ktoré sa používali ako orientačné porovnanie:
Zároveň platí, že tabuľky neberú do úvahy zdravotnú históriu, napríklad čerstvú operáciu alebo zranenie.
Test však nevyužívali len seniori. Švajčiarski výskumníci ho dali absolvovať takmer 7000 dospelým a pri mladých vo veku 20 až 24 rokov vyšlo priemerne 50 opakovaní za minútu u mužov a 47 u žien.
Niektorí sa dostali až na 72 opakovaní za minútu. Ďalšia práca na skupine zdravých dobrovoľníkov okolo 21 rokov zas ukázala silnú súvislosť medzi výsledkom testu a iným, časovo náročnejším meraním aeróbnej vytrvalosti.
Lekári využívali slabší výkon aj ako varovný signál pri ľuďoch, ktorí môžu mať horšie výsledky po operácii alebo po onkologickej liečbe. Nízke skóre podľa odborníkov naznačovalo, že srdce a pľúca nemusia pracovať ideálne, čo sa spájalo s vyšším rizikom vážnych príhod, ako sú infarkt, mozgová príhoda či zlyhávanie srdca.
Ak sa k tomu pridá slabšia stabilita, rastie pravdepodobnosť pádu. Dhesi povedala, že najviac ju znepokojuje práve strata sily, rovnováhy, flexibility a kardiovaskulárnej kondície, pretože potom ľudia padajú častejšie.
Pády pritom neboli len otázkou modrín. Odhady hovorili, že každý rok spadne približne 30 percent ľudí nad 65 rokov, po osemdesiatke to môže byť okolo 50 percent. Po prvom páde sa mnohí začnú báť ďalšieho, menej chodia von a môžu sa dostať do sociálnej izolácie.
Dhesi upozornila aj na riziko vážnych zranení vrátane zlomenín krčka stehennej kosti. V USA ide podľa nej o viac ako 300-tisíc prípadov ročne. V Británii spomenula okolo 70-tisíc zlomenín ročne a dodala, že približne 30 percent ľudí zomrie do roka od zlomeniny bedra.
Niektoré štúdie šli ešte ďalej a ukázali súvis s úmrtnosťou. Už v roku 2012 jedna práca zistila, že variant tohto testu bol významným prediktorom úmrtnosti u ľudí vo veku 51 až 80 rokov, pričom tí s najslabším výsledkom mali niekoľkonásobne vyššie riziko úmrtia v priebehu šiestich rokov.
Dhesi však zdôraznila, že podobné testy nedokážu predpovedať, ako dlho bude človek žiť. Skôr ukazujú, kde je priestor na zmenu, aby sa zlepšila kvalita života a samostatnosť.
Zlé skóre by podľa portálu Health nemalo človeka vystrašiť, ale motivovať k bezpečnej akcii. Ak sa vám testy zdajú príliš náročné, je rozumnejšie prebrať výsledok s lekárom, než riskovať úraz.
Geriatrička Colleen Christmasová povedala, že veľa faktorov zvyšujúcich riziko pádov sa dá zlepšiť pravidelným cvičením zameraným na silu, mobilitu a rovnováhu.
Dhesi radila zostať čo najviac aktívny a mobilný. Ak je pohyb náročný, môžete začať cvikmi posediačky a postupne pridávať jednoduché vstávanie, napríklad päťkrát každú jednu či dve hodiny. Pomôcť môže aj obyčajná chôdza po byte a pravidelné chodenie po schodoch niekoľkokrát denne.
Odporúčala tiež skupinové cvičenia pre seniorov, ktoré majú okrem fyzického prínosu aj sociálny efekt. Podľa nej samota a izolácia v staršom veku zhoršujú zdravie.
Ako malé každodenné kroky spomenula aj domáce práce, viac záhradkárčenia, chôdzu do obchodu namiesto auta či pravidelné natiahnutie sa po dlhšom sedení.
Pozrite si aj rozhovor o najčastejších chybách pri cvičení:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
