Migréna zasahuje viac než miliardu ľudí a stále patrí medzi najmenej pochopené neurologické poruchy. Vedci teraz čoraz častejšie tvrdia, že mnohé domnelé spúšťače sú v skutočnosti prvé príznaky rozbiehajúceho sa záchvatu.
Migréna sa dlho opisovala ako obyčajná bolesť hlavy, no realita je závažnejšia. Ide o neurologický stav, ktorý vie priniesť nevoľnosť, závraty, precitlivenosť na svetlo a zvuk, únavu, zmeny nálady či zvláštne chute. U časti ľudí sa pridáva aj aura, teda dočasné poruchy videnia, píše BBC.
Práve pestrosť príznakov je jeden z dôvodov, prečo je migréna náročná na výskum. Dlhé roky sa s ňou spájala stigma, a to aj preto, že častejšie postihuje ženy.
Neurológovia dnes zdôrazňujú, že záchvat sa začína skôr, než nastúpi bolesť. V tele sa spustí reťaz udalostí, ktorá môže trvať celé hodiny.
To mení aj pohľad na spúšťače. Ľudia často ukazujú na čokoládu, zrejúce syry, kávu, víno, svetlo, vône, hlad alebo vynechané jedlo.
Vedci však upozorňujú, že v skorých fázach záchvatu sa môže objaviť chuť na konkrétne jedlá, zívanie, mozgová hmla alebo zvýšená citlivosť na pachy a svetlo.
Potom sa ľahko stane, že človek pripíše príčinu tomu, čo si všimol ako posledné, hoci migréna už bežala.
Podobne je to so stresom. Mnohí ľudia spájajú záchvat s náročnými dňami, no typické sú aj víkendové migrény. Tie môžu prísť vo chvíli, keď napätie povolí a telo prechádza z režimu záťaže do režimu oddychu.
Ďalším častým spúšťačom sú zmeny spánku, najmä nedostatok spánku, nepravidelný režim a hladovanie. Výraznú úlohu u časti pacientok zohrávajú aj hormonálne výkyvy, často okolo začiatku menštruácie.
Do obrazu spúšťačov čoraz viac vstupuje aj prostredie. National Geographic upozornil, že s migrénami sa spájajú vlny horúčav, veľké teplotné výkyvy, zmeny barometrického tlaku a zhoršená kvalita ovzdušia.
Odborníci opísali, že tieto faktory môžu u citlivých ľudí znižovať prah, pri ktorom sa záchvat spustí, napríklad cez dehydratáciu, stres organizmu či zápalové mechanizmy.
Otázka, kde presne migréna vzniká, má viac vrstiev. Genetika hrá veľkú rolu a riziko je vyššie, ak sa migréna vyskytovala v rodine.
Zároveň sa ukazuje, že nejde o jednoduchý príbeh jedného génu alebo jednej časti mozgu. Kedysi sa migréna pripisovala najmä rozšíreniu ciev, no samotné cievy zrejme nie sú jedinou príčinou, skôr sú súčasťou širšej reakcie tela.
Silnú pozornosť vedcov priťahuje aj elektrická aktivita mozgu. Jedna z hlavných teórií hovorí o pomalej vlne abnormálnej aktivity, ktorá sa šíri mozgovou kôrou a dokáže vysvetliť aj auru či precitlivenosť na svetlo.
Zároveň sa skúma, či sa už deň pred záchvatom nemôže meniť aktivita hypotalamu, ktorý súvisí so spánkom a stresovou odpoveďou.
Bolesť však človek často necíti priamo v mozgu. Dôležitú úlohu majú mozgové obaly a trojklanný nerv, ktorý prenáša signály z tváre, očí a pokožky hlavy.
Práve v okolí mozgových obalov sa nachádzajú aj imunitné bunky, ktoré môžu spúšťať zápalové procesy. To by mohlo súvisieť aj s tým, prečo niektorí ľudia hlásia viac záchvatov v období alergií.
Veľký posun v liečbe priniesli lieky zamerané na CGRP, teda molekuly, ktoré sa pri migréne spájajú so zvýšenou citlivosťou nervových dráh.
Pre časť pacientov znamenali výrazné zníženie počtu záchvatov, no odborníci stále hľadajú spoľahlivý marker, ktorý by dopredu ukázal, komu konkrétna liečba zaberie.
Migréna tak zostáva skladačkou, v ktorej sa genetika, nervy, cievy, hormóny, spánok a prostredie prelínajú u každého trochu inak.
Viac sa o migréne dozviete v archívnom rozhovore z Telerána:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
