Simulácia Die Welt odhalila, že NATO a európske štáty by mohli byť prekvapené. Malá ruská sila by dokázala paralyzovať obranu Pobaltia.
Európa sa momentálne pripravuje na potenciálny vojenský konflikt s Ruskou federáciou. Predpokladá sa, že vojensky by mohla byť schopná brániť sa do konca tejto dekády.
Niektorí analytici a spravodajské služby členských krajín NATO však varujú, že ruský prezident Vladimir Putin sa môže pokúsiť využiť situáciu a napadnúť európske územie ešte predtým, než bude Európa pripravená.
„Odhadujeme, že Rusko bude schopné presunúť veľké množstvo vojakov do jedného roka,“ povedal v rozhovore pre The Wall Street Journal holandský minister obrany Ruben Brekelmans.
„Vidíme, že už teraz zvyšujú svoje strategické zásoby a rozširujú svoju prítomnosť a kapacity pozdĺž hraníc NATO,“ dodal.
Podľa expertov sa Vladimir Putin snaží obnoviť zašlú slávu Ruska a túži po obnove Sovietskeho zväzu a jeho satelitov.
V dôsledku toho sú najviac ohrozené tri pobaltské krajiny – Litva, Lotyšsko a Estónsko –, ktoré boli počas druhej svetovej vojny násilne pripojené k Sovietskemu zväzu. Po udalostiach z novembra 1989 aj ony požadovali nezávislosť, čo sa nezaobišlo bez krviprelievania.
Napokon sa však všetky tri krajiny stali demokraciami a členmi Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie (NATO).
Ich problémom nie je len geografia – blízkosť Ruska –, ale aj fakt, že disponujú pomerne malými armádami bez ťažkej techniky, ako sú tanky či stíhačky.
Bližšie sa na možný scenár útoku pozrel nemecký denník Die Welt, ktorý zorganizoval vojenské simulácie. Na tie pozval 16 bývalých vysokopostavených predstaviteľov Nemecka a NATO, zákonodarcov a významných bezpečnostných expertov.
V simuláciách Rusi použili zámienku, že v ruskej exkláve Kaliningrad, ležiacej medzi Litvou, Poľskom a Bieloruskom, sa odohráva humanitárna kríza. To im malo poslúžiť ako dôvod na obsadenie litovského mesta Marijampolė.
Vykreslenie invázie ako humanitárnej misie v scenári stačilo na to, aby USA odmietli aktivovať článok 5 kolektívnej obrany NATO, ktorý hovorí o spoločnej obrane členských štátov.
Nemecké vedenie zostalo paralyzované a nerozhodné. Jeho vojaci nachádzajúci sa v Litve nezasiahli. Rovnako ani Poľsko, ktoré sa síce mobilizovalo, no svojich vojakov cez hranice neposlalo.
„Odstrašovanie nezávisí len od schopností, ale aj od toho, čo si nepriateľ myslí o našej vôli. Vo vojnovej hre sme s mojimi ‚ruskými kolegami‘ vedeli, že Nemecko bude váhať. A to stačilo na víťazstvo,“ povedal rakúsky vojenský analytik Franz-Stefan Gady, ktorý v simulácii vystupoval ako ruský náčelník generálneho štábu.
V simulácii tak Rusi len s 15-tisíc vojakmi dokázali obsadiť celé Pobaltie. Porazené aj, keď nie vojensky, by však neboli len pobaltské štáty, ale celá Európa a NATO, ktoré by stratilo dôveryhodnosť a spochybnil by sa samotný zmysel jeho existencie.
„Rusi dosiahli väčšinu svojich cieľov bez toho, aby museli presunúť väčšinu vlastných jednotiek,“ povedal Bartłomiej Kot, poľský bezpečnostný analytik, ktorý v cvičení hral úlohu poľského premiéra.
„Ukázalo mi to, že keď sme konfrontovaní s eskalačným naratívom z ruskej strany, máme v sebe zakorenené presvedčenie, že to máme byť my, kto deeskaluje,“ varoval.
Náčelník Generálneho štábu Litvy, kontraadmirál Giedrius Premeneckas, uviedol, že keby sa takýto scenár odohral v skutočnosti, spojenci by mali spravodajské informácie o tom, že Rusi pripravujú útok. Myslí si, že 17-tisícová litovská armáda spolu s 58-tisíc záložníkmi by si s takou malou ruskou silou poradila.
Zároveň však nalieha na partnerov, aby Rusku dali jasne najavo, že ak by Kremeľ niečo podnikol v Pobaltí, jeho exkláva Kaliningrad by sa stala cieľom NATO.
Medzi predstaviteľmi NATO a členských krajín však nepanuje zhoda v tom, či má Rusko kapacitu na takýto útok. Niektorí tvrdia, že si Rusko útok na Pobaltie nemôže dovoliť pre nedostatok zdrojov. Iní argumentujú, že Moskva by mohla uvoľniť až 200-tisíc vojakov, ak by zastavila ofenzívne operácie na Ukrajine a len držala front.
„Putin je oportunista. Ak uvidí príležitosť, pohrá sa s ňou, otestuje reakcie a keď bude mať viac kapacít, pokúsi sa rozšíriť výsledky,“ povedal Nico Lange, bývalý vysokopostavený predstaviteľ nemeckého ministerstva obrany.
Lange sa obáva, že by sa to mohlo stať už teraz – len preto, aby Putin Európanom ukázal, že článok 5 nefunguje, a rozdelil ich.
„Prečo by mal Putin čakať, kým budú Európania pripravení?“ pýta sa.
Ďalšími cieľmi by podľa neho mohli byť švédske, fínske a dánske ostrovy v Baltskom mori, časti Poľska či nórsky a fínsky ďaleký sever.
V Spojených emirátoch prebieha ďalšie kolo mierových rokovaní. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
