Strava má vplyv nielen na fyzické zdravie detí, ale aj na mentálnu pohodu a vývoj intelektu.
Niektoré nám prospievajú, no iné nám zas vedia napáchať viac škody než osohu. Pre naše zdravie je veľmi dôležité dbať na to, čo si dávame do úst. Nemá to totiž negatívny vplyv len na naše fyzické zdravie.
Istému druhu potravín by sa mali vyhýbať predovšetkým deti, píše Food and Wine.
Výskumníci z univerzity v Illinois publikovali výsledky ich štúdie, ktorá poukazuje na nevhodnosť konzumácie ultraspracovaných potravín deťmi. Škodiť nemajú len ich zdraviu, ale aj ich kognitívnemu vývoju, teda vývoju ich intelektu.
Výskumníci vyhlásili, že ich zistenia potvrdzujú predošlé výsledky, a síce že výživa v ranom detstve zohráva významnú úlohu pri formovaní a vývoji mozgu.
Ich analýza výsledkov dlhodobej štúdie s názvom Pelotas Birth zahŕňala dáta od tisícov detí v Latinskej Amerike.
Výskumníci použili podrobné informácie o tom, čo deti jedli vo veku dvoch rokov, na posúdenie ich kognitívneho výkonu po dosiahnutí raného školského veku, teda šiestich až siedmich rokov.
Rozdelili ich do dvoch skupín podľa toho, čo zvykli jesť. Jedna skupina bola označená ako „zdravá“ a jej členovia jedli veľa ovocia, zeleniny, strukovín a podobne.
Druhá, označená ako „nezdravá“, mala vo svojom jedálničku často instantné jedlá, údeniny, sladkosti a pochutiny.
Výsledky ukázali, že deti, ktoré mali v útlom veku zdravú stravu, dosiahli vyššie skóre v IQ testoch.
Dodali, že je však dôležité poukázať na to, že tieto súvislosti sa spájajú aj so širším sociálnym a ekonomickým zázemím rodiny.
„Analýzy boli upravené podľa pohlavia, veku matky, vzdelania a práce matky, výskytu depresie u matky, štruktúry rodiny, vzťahu rodičov, socioekonomického postavenia a iných faktorov,“ vysvetlila Thayna Floresová, odborná asistentka na Fakulte aplikovaných zdravotníckych vied na Illinoiskej univerzite a jedna z autoriek štúdie.
Autori zistili, že výsledky boli ešte horšie u detí, ktoré už od raného veku zaostávali v raste – mali nižšiu hmotnosť, výšku alebo menší obvod hlavy. Podľa nich sa tak u týchto detí negatívne faktory postupne kumulujú.
Ako uviedla Floresová, deti, ktoré mali problémy s rastom už v prvom roku života, majú podľa viacerých štúdií vyššie riziko nižšieho IQ. Nedostatočný rast do dvoch rokov je zároveň spojený so slabším rozvojom kognitívnych schopností.
Hoci štúdia dokázala, že deti s nezdravými stravovacími návykmi dosiahli nižšie IQ, nedokázala, že zdravé stravovanie nutne vedie k vyššiemu IQ.
Floresová však poukázala na inú výskumnú literatúru, ktorá dokazuje, že strava s nízkou výživovou hodnotou, najmä ak obsahuje veľa ultraspracovaných potravín, môže negatívne ovplyvňovať vývoj mozgu. Deje sa to prostredníctvom procesov, ako sú zápaly v tele, oxidačný stres či narušenie prepojenia medzi črevom a mozgom.
Rodičia sa však niekedy potýkajú s tým, že dieťa nechce jesť a sú radi, že dá do úst aspoň niečo, i keď to nie je to najzdravšie.
Odborníci radia niekoľko malých zmien, ktoré môžu byť rovnako chutné ako tie nezdravé, dokonca aj viac. Sladené raňajkové cereálie nahraďte ovsenými vločkami s orieškovým maslom, ovocím a jogurtom.
Instantné rezance nahraďte celozrnnými s olivovým olejom a parmezánom, prípadne ryžou s miešanými vajíčkami a zeleninou.
Namiesto klobások a párkov siahnite po skutočnom mäse, ktoré v pečenej forme skvele doplní fazuľa, hummus alebo aj plátok celozrnného pečiva.
Sladené nápoje zas nahraďte doma vytlačenou šťavou, ktorú môžete zriediť vodou.
Ako sa stravovať správne pre svoje zdravie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
