Nová analýza naznačuje, že mozog môže byť na vrchole až medzi 55 a 60 rokmi. Pokles sa má výraznejšie ukázať po 65, no tréning rýchlosti spracovania môže pomáhať aj seniorom.
Predstava, že človek je mentálne najlepší v mladosti, dostala ďalšiu trhlinu. Autori analýzy publikovanej v časopise Intelligence opísali, že celková psychologická výkonnosť môže rásť až do veku 55 až 60 rokov.
Prvé jasné známky poklesu sa podľa nich ukázali po 65. roku a po 75. roku sa zhoršovanie zrýchľovalo, píše iDnes.cz.
Zamestnávatelia pritom často pozerajú na ľudí medzi päťdesiatkou a šesťdesiatkou ako na menej perspektívnych. Výskumníci Gilles Gignac z University of Western Australia a Marcin Zajenkowski z Varšavskej univerzity však poukázali na to, že práve v tomto období sa u mnohých ľudí spája skúsenosť, stabilita a schopnosť robiť rozvážne rozhodnutia.
Fyzický vrchol života býva skôr. Sila a vytrvalosť sa u ľudí typicky spájajú s obdobím okolo tridsiatky a špičkoví športovci podávajú najlepšie výkony najčastejšie približne medzi 20 a 35 rokmi.
Aj mozog má podľa viacerých pozorovaní svoje biologické maximum objemu okolo 30. roku. Niektoré mentálne schopnosti však kulminujú ešte skôr.
Rýchlosť spracovania informácií sa v texte spájala s obdobím okolo 20 rokov, čo môže vysvetľovať, prečo sa napríklad matematici často presadia skôr a šachová špička sa len zriedka udrží na absolútnom vrchole po štyridsiatke.
Úspech v práci a v živote však nie je len o rýchlosti. Aj v komunitách, ktoré žijú spôsobom podobným našim dávnym predkom, boli pri love najúspešnejší muži vo veku zhruba od 35 do 50 rokov, teda v období, keď už fyzicky nebývajú na maxime.
V modernej spoločnosti, kde fyzická kondícia hrá menšiu rolu, sa zasa najvyššie pracovné pozície a najlepšie zárobky podľa štúdie najčastejšie spájali s vekom približne 50 až 55 rokov.
Autori sa snažili zachytiť širší obraz toho, čo sa s psychikou a výkonom deje naprieč dospelosťou. Pri hodnotení zohľadnili 16 psychologických kritérií, medzi nimi logické uvažovanie, rýchlosť rozhodovania či emočnú inteligenciu.
Do výpočtov zahrnuli aj takzvanú veľkú päťku osobnostných čŕt, teda otvorenosť novým skúsenostiam, svedomitosť, extraverziu, prívetivosť a neurotizmus.
Výsledky naznačili, že v mnohých sledovaných oblastiach sa ľudia zlepšovali do pomerne vysokého veku. Svedomitosť sa mala zvyšovať približne do 65 rokov a emocionálna stabilita až do 75 rokov.
Odolnosť voči unáhleným úsudkom, ktoré môžu viesť k nepresným až iracionálnym rozhodnutiam, sa podľa nich zlepšovala dokonca do veku približne 70 až 80 rokov.
Keď dali dokopy všetkých 16 kritérií, vyšlo im, že celkový index výkonnosti stúpal najčastejšie do 55 až 60 rokov. Po 65. roku sa už mali objavovať prvé zreteľnejšie signály poklesu a po 75. roku sa mal prepad zrýchľovať.
Výskumníci takto vysvetľovali, prečo môžu byť ľudia vo vyššom veku úspešní aj v náročných pozíciách, ktoré vyžadujú nadhľad, zrelosť a sebaovládanie.
Napriek tomu ľudia po päťdesiatke často dostávajú nálepku, že upadajú, a v 65 rokoch sa oficiálne stávajú seniormi. Niektoré profesie majú dokonca pevne stanovené vekové limity.
Takéto hranice verejnosť často vníma ako bezpečnostnú poistku, no autori zároveň zdôraznili, že pokles duševnej výkonnosti má veľké individuálne rozdiely.
Magazín Prevention doplnil, že v dlhodobo sledovanej klinickej štúdii u dospelých vo veku 65 a viac rokov znížil takzvaný tréning rýchlosti spracovania informácií riziko demencie o približne štvrtinu, najmä u ľudí, ktorí absolvovali aj posilňovacie tréningy s odstupom mesiacov.
Nie každé mentálne cvičenie prináša rovnaký efekt. Rozhodujú cielené úlohy zamerané na rýchle a presné spracovanie vizuálnych podnetov.
Pozrite si aj reportáž o tom, ako predísť demencii:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
