„Obchodná vojna ochudobní všetkých, zníži objem svetového obchodu a v konečnom dôsledku budeme chudobnejší,“ vysvetľuje analytik Radovan Ďurana. Európskej únii radí, aby sa pokúsila s Trumpovou administratívou jednať. Slovensku hrozí pokles rastu HDP i prepúštanie.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Donald Trump nemá Európsku úniu v láske. O európskom spoločenstve sa v minulosti vyjadril, že je ako „mini Čína“ a vzniklo s cieľom škodiť USA.
Asi nikoho preto neprekvapí, že na „Deň oslobodenia“, ako americký prezident nazval 2. apríl – kedy, uvalil clá prakticky na celý svet – zahrnul do nich aj Európsku úniu a jej krajiny.
Trump na európsku dvadsaťsedmičku uvalil clá vo výške 20 %. Veľkoryso pritom tvrdil, že Brusel by nemal byť nahnevaný.
„Európska únia nám účtuje 39 percent, my im budeme účtovať 20 percent. Účtujeme im menej, takže nie je dôvod na hnev,“ tvrdí americký prezident.
Otázkou však zostáva, odkiaľ Donald Trump vzal číslo 39 %, keďže také vysoké clá Európska únia na Spojené štáty neuvalila.
Analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) vysvetľuje, ako mohol Trump k tomuto číslu dospieť a aké dôsledky to bude mať pre Slovensko.
„On veľmi pravdepodobne použil vzorec, ktorý má v čitateli obchodnú bilanciu s Európou, ktorá je v prípade tovarov pre USA negatívna. Vydelil to objemom dovozov, vynásobil stovkou a vydelil dvojkou,“ myslí si Ďurana.
Spojené štáty sú jedným z najbližších obchodných partnerov EÚ. Podľa amerického štatistického úradu USA v roku 2024 vyviezli do EÚ tovar v hodnote 341,9 miliardy dolárov, zatiaľ čo dovoz z EÚ predstavoval 555,6 miliardy dolárov. Washington tak skončil v obchodnom deficite 213,6 miliardy dolárov. Práve takýto veľký deficit často kritizuje americký prezident, pričom tvrdí, že USA sú zneužívané inými krajinami, najmä spojencami.
Podľa Trumpa boli Spojené štáty „po desaťročia drancované, plienené a ničené blízkymi i vzdialenými štátmi, spojencami i nepriateľmi.“ Spojenci sú podľa neho v obchode horší ako nepriatelia.
Ďurana však nešetrí kritikou na Trumpov výpočet 39 %, ktorý podľa neho nezodpovedá realite.
„Ak je to skutočne takto, tak je to veľmi smiešny vzorec a veľmi hlúpy postup, pretože to vôbec nedáva zmysel. Nereflektuje to skutočnú výšku našich ciel alebo európskych ciel,“ uvádza analytik.
Pripomína, že výška ciel na tovary z USA sa výrazne líši v závislosti od typu tovaru a jeho objemu. Niektoré tovary dokonca nepodliehajú clám vôbec.
„Na niektoré tovary sú výnimky, na niektoré tovary sú dohodnuté kvóty, v rámci ktorých sa môžu dovážať bez cla, a až prekročenie tejto hranice podlieha clám. Rozdielne clá môžu byť na osobné autá, dodávky či nákladné autá,“ vysvetľuje expert.
„Nie je to ako sadzba DPH, kde máme fixných 23 %. Vo všeobecnosti sa však odhaduje, že priemer ciel je na úrovni jednotiek percent,“ dodáva.
Trump už v minulosti „čaroval“ s číslami. Známe je jeho tvrdenie, že USA poslali Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 300 miliárd dolárov. Pentagón však uvádza sumu 182,8 miliardy, pričom do tejto štatistiky zahŕňa aj náklady na tréning ukrajinských vojakov.
Doteraz tak nie je známe, odkiaľ Trump vzal toto číslo.
Otázkou zostáva, ako sa Trumpove clá prejavia v Európskej únii a aký dosah budú mať na Slovensko. Už teraz sa hovorí o obchodnej vojne.
„Závisí to aj od toho, ako k tomu pristúpi Európska únia. Ak Brusel zavedie recipročné clá, potom nám, pochopiteľne, zdražejú všetky produkty, ktoré nakupujeme v Amerike. Takže sa budeme mať horšie,“ vysvetľuje analytik.
Varuje, že EÚ by sa mala pokúsiť rokovať s USA a nenechať sa vtiahnuť do obchodnej vojny.
Trumpova administratíva už v minulosti pripustila, že je takýmto rokovaniam otvorená. Niektoré krajiny, na ktoré boli uvalené nižšie clá (10 %), ako Veľká Británia, Austrália či Turecko, sa už s Trumpom mohli dohodnúť. Biely dom ešte pred ohlásením ciel uviedol, že niektoré krajiny ho v tejto veci kontaktovali vopred.
„Ak však EÚ clá nezavedie a namiesto toho sa bude snažiť znížiť nielen ich, ale aj všetky ostatné clá voči krajinám celého sveta, nemusí to byť až také zlé,“ hovorí Ďurana.
Ak však clá vo výške 20 %, respektíve 25 % pre automobilový priemysel, zostanú v platnosti, ich dopad pocíti aj Slovensko.
V tomto roku môžu clá znížiť rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska o 0,5 percentuálneho bodu. Najväčší dopad by však nastal v budúcom roku, keď by sa clá naplno prejavili. Pokiaľ nedôjde k dohode a clá zostanú v platnosti, HDP Slovenska by namiesto očakávaného rastu takmer 2 % mohlo rásť iba o 0,5 %, uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
„Eskalácia v podobe plošnej obchodnej vojny by mohla spôsobiť, že kumulatívne dosahy na slovenskú ekonomiku by sa takmer zdvojnásobili v porovnaní s clami, ktoré by zasiahli iba automobilovú produkciu. Aktuálne riziko poklesu slovenského HDP sa pohybuje kumulatívne na úrovni 2,5 % až 3,0 % v horizonte troch rokov (2025 – 2027),“ priblížil Kočiš pre TASR.
Clá spôsobia stratu stoviek miliónov eur ročne na exportoch a celkovej ekonomickej aktivite. Negatívny dosah budú mať aj na trh práce, pričom sa očakáva nárast nezamestnanosti o niekoľko desatín percentuálneho bodu.
Európska únia plánuje s Trumpom rokovať, no zároveň už pripravuje „nový balík protiopatrení“ pre prípad, že by rokovania zlyhali. Niektoré krajiny však už zaviedli recipročné clá.
„Všetci ekonómovia sa modlia, aby k obchodnej vojne nedošlo, pretože vieme, čo predchádzalo hospodárskej kríze, a vieme, že slobodný obchod v posledných desaťročiach vytiahol miliardy ľudí z chudoby. Únia by sa mala všemožne snažiť o to, aby s Trumpovou administratívou vyjednávala,“ hovorí analytik Ďurana.
„Obchodná vojna ochudobní všetkých, zníži objem svetového obchodu a v konečnom dôsledku budeme chudobnejší,“ vysvetľuje.
Trump svoje kroky obhajuje tvrdením, že sa snaží oživiť americký priemysel, ktorý podľa neho utrpel v dôsledku globalizácie. Vyššie clá majú motivovať výrobcov, aby produkovali v USA. Otázne však je, či sa mu to podarí, keďže hoci niektoré výrobné náklady (napríklad energie či dane) sú v USA nižšie, iné, ako napríklad mzdy, sú oveľa vyššie.
Ďurana si myslí, že Trumpove opatrenia americkému priemyslu nepomôžu, ale skôr mu ešte viac uškodia.
„Americký priemysel využíva dodávky tovarov, komponentov a rôznych dielov z EÚ, takže aj jemu sa výroba predraží a bude fungovať ťažšie. Clá tak poškodia aj americký priemyselný sektor,“ vysvetľuje expert.
Situácia nie je priaznivá ani pre americkú ekonomiku, ktorá už teraz čelí vysokej inflácii a zhoršeným vyhliadkam. Trumpova administratíva dokonca nevylučuje možnosť recesie.
Či clá budú „posledným klincom do rakvy“ a privedú USA k recesii, si Ďurana netrúfa odhadnúť. Dodáva však, že určite budú mať negatívny efekt na bežných Američanov.
„Aj mierne zníženie rastu je zhoršenie stavu. Aj keby recesia nenastala, ak budú USA rásť pomalšie, znamená to, že budú generovať menej bohatstva. Už len spomalenie ekonomického rastu je veľmi negatívnou správou,“ hovorí.
Dopady sa pravdepodobne prejavia aj na amerických, európskych a svetových akciových trhoch, ktoré čaká pokles.
„Odhaduje sa, že až 40 % produkcie firiem, ktoré sú súčasťou indexu S&P 500, je určených na export,“ dodáva.
Trump zaviedol clá prakticky na celý svet, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
