Estónsko pripravuje zákon, ktorý umožní potápať civilné lode v prípade ohrozenia národnej bezpečnosti. Opatrenie mieri najmä na plavidlá, ktoré môžu slúžiť na špionáž či sabotáže v prospech Ruska.
Estónski zákonodarcovia navrhujú, aby estónske námorníctvo získalo právo potopiť aj civilné lode. O návrhu zákona budú rokovať v stredu. Nová legislatíva by námorníctvu umožnila zneškodniť civilné plavidlo v prípade podozrenia, že by mohlo ohroziť národnú bezpečnosť.
Cieľom zákona je poskytnúť námorníctvu „páky“, ktoré pomôžu predchádzať incidentom, ako je napríklad poškodenie námorných káblov zo strany zahraničných obchodných lodí alebo ničenie inej infraštruktúry.
Obranné sily budú môcť plavidlo potopiť, ak hrozbu nebude možné odvrátiť inými opatreniami alebo ak nebude čas reagovať. Použitie sily má byť zároveň primerané – teda škoda spôsobená zásahom musí byť výrazne menšia než škoda, ktorú by mohla spôsobiť samotná hrozba, uvádza ERR.
Je preto nepravdepodobné, že by tallinnské sily použili hrubú silu na potopenie Putinovej tzv. tieňovej flotily, keďže ide často o tankery prepravujúce ropu, čo by mohlo viesť k ekologickej katastrofe.
Potenciálnym cieľom by tak mohli byť plavidlá, ktoré sa tvária ako civilné, no v skutočnosti ich nepriatelia využívajú na špionáž či sabotáž. Známe je, že aj Rusko disponuje takýmito loďami, ktoré používa v rámci hybridnej vojny.
Estónske námorníctvo bude môcť konať vo výhradnej ekonomickej zóne Estónska v Baltskom mori, ktorá siaha až po hranice s podobnými zónami susedných krajín. Pred potopením však musí byť o zámere upovedomená posádka plavidla aj krajina, pod ktorej vlajkou loď pláva.
Ak by Estónsko nebolo schopné adekvátne zareagovať na hrozbu samostatne, plánuje požiadať o pomoc námorníctvo Fínska, Švédska, Lotyšska alebo iných spojencov, uvádza The Moscow Times.
Povolenie na potopenie lode by však musel udeliť estónsky minister obrany.
Iniciatívu kritizoval bývalý veliteľ estónskeho námorníctva Jüri Saska. Podľa neho by sa kapitáni lodí mohli zbytočne dostať pod tlak pri spozorovaní podozrivého plavidla. Ak by politici rozhodli o jeho potopení a následne by sa preukázalo, že išlo o omyl, je otázne, kto by niesol zodpovednosť.
„A vyvstáva otázka: kto bude vinný?“ pýta sa Saska. Dodáva, že aj keď by potopenie lode odstránilo bezprostrednú hrozbu pre kritickú infraštruktúru, zároveň by mohlo predstavovať vážne riziko pre životné prostredie.
Lietadlá Severoatlantickej aliancie (NATO) odhalili nad baltským morom skupinu ruských stíhačiek, viac uvidíte vo videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
