Stigmatizácia ľudí s vyššou hmotnosťou je stále bežná – v médiách, na verejnosti, ale aj v ordináciách lekárov. Odborníci však upozorňujú, že namiesto podpory zdravia prináša hanba a tlak na chudnutie presný opak.
Mnoho ľudí verí, že tvrdá sebareflexia či hanba za vlastnú postavu ich môže motivovať k chudnutiu. Odborníci ale varujú, že takéto myslenie nielenže nefunguje, ale môže mať aj vážne dôsledky na fyzické a duševné zdravie.
„Dlhodobo prevláda názor, že ak ľudí upozorňujeme na ich nadváhu hanlivým spôsobom, pomôže im to schudnúť a zmeniť životný štýl. Výskumy však opakovane dokazujú opak,“ vysvetľuje doktorka Rebecca Pearl z Floridskej univerzity.
Štúdie ukazujú, že stigmatizácia na základe telesnej hmotnosti – či už prichádza od lekárov, z médií alebo okolia – neprináša pozitívne výsledky. Naopak, častejšie vedie k depresii, úzkosti, záchvatovému prejedaniu či celkovému zhoršeniu psychického stavu.
„Predsudky voči ľuďom s vyššou hmotnosťou nie sú len necitlivé, ale aj kontraproduktívne,“ hovorí doktorka Larissa McGarrity z Univerzity v Utahu. Podľa nej stigmatizácia nevedie k zdravšiemu správaniu, ale k úzkosti a strate motivácie.
Podľa odborníkov je základom problému mylná predstava, že každý má svoju váhu plne pod kontrolou. „Mnohí si myslia, že ak niekto nepriberá, je to len výsledok disciplíny. Realita je však oveľa zložitejšia,“ vysvetľuje psychologička Alexis Conasonová z New Yorku.
Na telesnú hmotnosť má vplyv genetika, dostupnosť zdravých potravín či možnosti pohybu. Ak tieto faktory nie sú ideálne, človek môže mať problém schudnúť bez ohľadu na snahu. Napriek tomu sú ľudia s nadváhou často vnímaní ako leniví alebo nezodpovední, upozorňuje web CNN.
Hoci fyzická aktivita má nespočetné benefity, pre mnohých ľudí s vyššou hmotnosťou je práve cvičenie spojené so stresom a hanbou.
„Mnoho ľudí sa vyhýba fitnescentrám, pretože tam zažívajú nepríjemné pohľady, komentáre alebo sa cítia pozorovaní,“ tvrdí doktorka Janet Tomiyama z Kalifornskej univerzity.
Výskumy navyše potvrdzujú, že práve stigmatizácia znižuje radosť z pohybu, motiváciu a sebadôveru pri cvičení.
Zážitky hanby alebo odsudzovania môžu viesť k nezdravému stravovaniu. „Ak sa človek cíti byť súdený kvôli svojej postave, zažíva stres – a ten často vedie k emocionálnemu prejedaniu,“ upozorňuje doktorka.
Ako vysvetľuje Tomiyama, stres zvyšuje hladinu kortizolu, ktorý v tele spúšťa chuť na sladké, mastné a kalorické jedlá. Zároveň oslabuje schopnosť prijímať rozhodnutia prospešné v dlhodobom horizonte.
Riešením podľa odborníkov nie je kritika, ale pochopenie. „Nemôžeme síce zo dňa na deň zmeniť kultúru, ale môžeme si uvedomiť, že problém nie je v našom tele, ale v spoločenských očakávaniach,“ hovorí psychologička Conasonová.
Základom je budovanie sebasúcitu a prijatia vlastného tela bez ohľadu na čísla na váhe. Pomôcť môže aj spolupráca s odborníkmi – psychológmi, ktorí sa venujú poruchám príjmu potravy, alebo výživovými poradcami.
Pozrite si archívnu reportáž o nebezpečnom chudnutí:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
