Slintačka a krívačka bola na Slovensku už aj pred 50 rokmi. Vtedy sa však nevyzabíjali celé chovy, ani sa nebúrali maštale. Profesor a veterinár Ján Pleva (96) nám povedal, ako v tom čase takúto situáciu riešili.
Vláda už týždne rieši, ako sa vyrovnať s objavenou slintačkou a krívačkou na Slovensku. Napadnuté chovy likvidujú, zvieratá očkujú a zakopávajú, prípadne smerujú do kafilérie.
Kompetentní sa odvolávajú na platné zákony a nariadenia odborníkov. Situáciu nám pred časom objasnil aj profesor Jozef Bíreš z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach:
Pred 50 rokmi, keď bolo toto ochorenie na Slovensku tiež, sa to riešilo inak. Profesor Ján Pleva (96), ktorý pôsobil v tom čase ako krajský veterinárny lekár východoslovenského kraja a neskôr ako šéf veterinárnej služby na Slovensku, nám porozprával, ako sa s vírusom popasovali pred polkou storočia.
V oblastiach, kde sa teraz objaví ten vírus, tak sa zabíjajú celé chovy. Ako to bolo pred 50 rokmi?
Nie. Keď som to tlmenie viedol ja ako veterinárny lekár, bolo viacej ohnísk. Slintačka bola v niektorých prípadoch v minimálnej rozlohe.
Chyba, ktorá sa teraz urobila, bola podľa mňa tam, že sa nespravila dôkladná anamnéza. Nevieme, ako sa dostala do Maďarska a odtiaľ k nám.
Všetky tieto ohniská majú jeden typ. Je viacero typov tohto ochorenia, ale dá sa diagnostikovať, či je v každom ohnisku ten istý typ. To je pri tej anamnéze dôležité.
Takže prvá otázka je, ako sa dostala do prvých ohnísk. Následne to, ako sa rozniesla medzi týmito ohniskami.
Slintačka je veľmi nevyspytateľná nákaza. Niekedy sa ukáže ako silná, inokedy ako slabšia. Keď sme ju v minulosti diagnostikovali v malej stanici, prvé, čo chovatelia chceli vedieť, bolo, kam sa mohla ďalej rozniesť.
Tiež sa v tom čase zabíjali celé chovy?
Nie. Kravy obyčajne ochoreli, keď boli vedľa seba, približne päť - šesť kusov. Ostatné ešte neprejavovali nejaké príznaky.
Pozerali sme sa na to, v akom štádiu ochorenia tieto zvieratá boli. Ak boli v dobrom stave a boli ešte mladé, tak tie sme nezabili, ale liečili sme ich.
Iba v niektorých prípadoch sa uvažovalo o ich zabití. A to najmä v prípadoch, keď už boli zvieratá staré a slabé. Ale to bolo pár kusov.
Čiže tie zvieratá sa dokázali vyliečiť?
Tie silnejšie zvieratá sa z toho vedeli vyliečiť do dvoch týždňov. Často bolo treba ich papule a afty ošetrovať. Taktiež sme sa snažili, aby bolo okolo nich čo najmenej infikovaného materiálu.
Samostatnou kapitolou bolo krmivo. Keďže mali tie afty, nemohli prijímať seno a tomu podobnú potravu. Bolo ich treba kŕmiť tekutou stravou, aby sa im hojili rany.
Zvykli sa však preventívne vyzabíjať býky, ak boli už v dostatočnej váhe. Ich mäso sa následne posudzovalo, či bolo priamo z danej maštale alebo iba z dvora.
Ak bolo z maštale, mäso sme museli tepelne upraviť a spraviť z nich napríklad salámy či špekáčiky. Mnoho mäsa šlo v tom čase do konzerv. To bola iná doba než teraz.
Ako sa v tom čase dezinfikovali a obnovovali chovy po tom, ako boli napadnuté vírusom?
Majitelia si sami dezinfikovali miesta. Zvyčajne sa nechala maštaľ potom dva týždne prázdna. Potom vírus vymizol.
Na mieste boli veterinári, ktorí dozerali na to, aby sa plnili opatrenia tak, ako boli nariadené. Dôležité bolo zabezpečiť, aby tam bolo čo najmenej pohybu.
Pomáhala aj vakcína, očkovali sme. Keď však teraz nevieme, o aký typ ide, tak je to veľmi zložité.
Odporúčate, aby tá dezinfekcia šla až do takej hĺbky, že by sa maštale zbúrali, alebo sa im vymenila podlaha?
Ten vírus v tej maštali nečaká, aby ho niekto odstránil. To sa nedá úplne zničiť. On tam buď niekde ostane, alebo zanikne.
Neexistuje istota, že ak sa tá maštaľ zbúra, ten vírus tam nezostane. To nie je možné. V prvom rade musia v okruhu troch kilometrov zamedziť pohybu, lebo takto sa prenáša.
Súkromníkom by som pre to vôbec nesiahal na ich majetok. Tam potrebujú veterinára, ktorý bude sledovať situáciu a dbať na to, aby sa dodržali všetky opatrenia na likvidáciu tejto nákazy.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
