Hosťom v štúdiu TN live bol analytik KBC Asset Management Rastislav Kráľ.
Ekonomika sa spomalí, ceny pôjdu hore. Slovensko sa oficiálne dozvedelo, čo ho čaká v najbližších mesiacoch a rokoch.
O vývoji situácie sme sa v štúdiu TN live rozprávali s analytikom KBC Asset Management Rastislavom Kráľom.
Ako by ste zhodnotili aktuálny vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2025. Sme na ceste k oživeniu alebo stále stagnuje?
V posledných rokoch rast slovenskej ekonomiky spomaľuje a nebude tomu inak ani v tomto roku. Potvrdzujú to prognózy, jednak samotné ministerstvo financií očakáva rast ekonomiky na úrovni 1,3 percenta.
Optimistickejšia je rozpočtová rada. Tá to vidí na 1,9 percenta. Každopádne, rast bude najnižší z ekonomík krajín V4. Na druhej strane - potešujúce je, že bude mierne vyšší, ako je priemer eurozóny, ktorý je odhadovaný na 0,9 percenta. Takže v podstate nebude to ani veľmi dobré, ale ani najhoršie.
Rast HDP v prvom štvrťroku sa spomalil na 0,9 percenta. Aké faktory brzdia slovenskú ekonomiku?
Sú tam hlavne tri faktory. Tým prvým je vyššia inflácia, keď si to porovnáme so zvyškom eurozóny alebo Európskej únie. Jednak je to dané aj štruktúrou slovenskej ekonomiky, ktorá je orientovaná na výrobu a na priemysel a energetické vstupy, ktoré vstupujú do výrobného procesu, sú drahšie.
Ceny energií išli hore, no a v neposlednom rade je to aj zníženie zahraničného dopytu. Slovensko je veľmi otvorená ekonomika, 70 percent našej produkcie smeruje na export a na iné trhy. A, samozrejme, rozvinutejších ekonomikám na západe sa darí menej. Tým pádom to pociťuje aj slovenská ekonomika.
Čo to znamená pre domácnosti a naše peňaženky?
Treba povedať, že inflácia na Slovensku je v porovnaní s priemerom eurozóny dvojnásobná. Dokonca je u nás druhá najvyššia spomedzi všetkých krajín eurozóny.
V podstate sú dôvody pomerne jasne čitateľné. Do platnosti vstúpil konsolidačný balíček, ktorým vláda znižuje deficit verejných financií. Máme tu nové a vyššie dane, vyššie poplatky za štátne služby. Máme tu transakčnú daň, daň z cukru, vyššiu DPH.
V podstate toto všetko sa premietne do koncových cien pre spotrebiteľov. Znamená to, že za svoje peniaze si budeme môcť kúpiť menej. Ak som koncom roka išiel do supermarketu a naplnil si vozík svojimi obľúbenými produktmi za 100 eur, dnes s tými istými sto eurami si ten vozík naplním o čosi menej.
Napriek inflácii sa stále hovorí o raste reálnych miezd. Odborníka sme sa pýtali, či je to udržateľný trend. Zaujímalo nás tiež, či sú realistické plány vlády znižovať deficit pod 5 % HDP bez zásadných škrtov daňových reforiem.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
