Od narodenia po starobu prechádza mozog piatimi obdobiami, ktoré ukazujú, kedy je najzraniteľnejší voči poruchám a starnutiu.
Ľudský mozog sa počas života nemení plynulo, ale prechádza piatimi výraznými obdobiami, ktoré oddeľujú štyri kľúčové zlomové body okolo deviateho, 32., 66. a 83. roku života, píše Euronews a The Guardian.
Ukázala to rozsiahla analýza takmer 4000 mozgových skenov ľudí vo veku od dojčenského obdobia až po 90 rokov, ktorú vedci zverejnili v časopise Nature Communications.
Výskumníci z Cambridge University porovnávali skeny mozgu približne 3 800 ľudí. Sledovali v nich pohyb molekúl vody v mozgovom tkanive, čo im umožnilo zmapovať neurónové spojenia a študovať, ako sa mení architektúra mozgu v rôznych fázach života.
Mozgovú organizáciu kvantifikovali pomocou dvanástich ukazovateľov, napríklad podľa efektívnosti prepojení, podľa toho, do akej miery je mozog rozdelený na čiastkové siete alebo či sa viac spolieha na centrálne uzly, alebo má skôr roztrúsenú, difúznu sieť spojení.
Autori opísali päť hlavných období, ktoré nazvali epochy vývoja mozgu.
Prvé detské obdobie trvá zhruba od narodenia do deviatich rokov. V tomto čase vznikajú miliardy nových neurónových spojení a zároveň prebieha ich prísne triedenie.
Synapsy, ktoré sú aktívne, sa posilňujú, nevyužívané spojenia mozog postupne odstraňuje.
Zároveň rýchlo rastie objem sivej aj bielej hmoty. S rastom týchto štruktúr dosahuje mozgová kôra maximálnu hrúbku a stabilizuje sa aj jej typické zvlnenie.
Paradoxne však v tomto období klesá celková efektívnosť mozgového zapojenia, hoci štruktúra rastie a zahusťuje sa.
Okolo deviateho roku sa detská fáza mení na adolescenciu, ktorá podľa štúdie trvá v priemere až do 32. roku života. V tomto druhom období pokračuje rast bielej hmoty a mozgové komunikačné siete sa čoraz viac spresňujú.
Efektivita spojení naprieč celým mozgom postupne rastie a súvisí so zlepšovaním kognitívneho výkonu. Výskumníci zdôraznili, že nejde o to, že by ľudia na konci dvadsiatky „mali mozog tínedžera“, ale o to, že v tomto čase pokračuje rovnaký smer zmien, ktorý sa začal v puberte.
Práve adolescentné obdobie je podľa hlavnej autorky Alexy Mousley spojené aj s vyšším rizikom psychických porúch, ktoré sa najčastejšie objavujú v tomto veku.
Nový pohľad na vývojové fázy mozgu môže podľa nej pomôcť lepšie pochopiť, prečo sú niektoré mozgy v určitých obdobiach zraniteľnejšie a ako súvisia zmeny v mozgu s problémami v oblasti pozornosti, jazyka, pamäti či správania.
Najsilnejší zlom nastáva okolo 32 rokov. Vtedy sa mozgová architektúra podľa autorov prepína do dospelej fázy. Tá je najdlhšia, trvá viac ako tri desaťročia. Od tohto bodu sa štruktúra mozgu výraznejšie stabilizuje v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami.
Iné výskumy, na ktoré autori nadviazali, ukázali, že tento posun zodpovedá aj istému „plató“ v oblasti inteligencie a osobnosti. Jednotlivé mozgové oblasti sa v dospelosti stávajú viac oddelenými a mozog je organizovaný do výraznejších funkčných blokov.
Vedci pripustili, že úlohu v niektorých zmenách môžu zohrávať aj životné udalosti, napríklad rodičovstvo.
Mousley upozornila, že u žien sa po pôrode mozog preukázateľne mení. Zároveň zdôraznila, že samotná štúdia tieto vplyvy priamo neskúmala, takže ide skôr o možnú súvislosť, nie o potvrdený záver.
Tretí zlom prichádza okolo 66 rokov a označuje začiatok obdobia raného starnutia mozgu. V tejto fáze sa začína zhoršovať kvalita bielej hmoty a postupne sa znižuje úroveň prepojenia medzi jednotlivými oblasťami.
Mousley pripomenula, že ide o vek, keď ľudia čelia zvýšenému riziku rôznych ochorení, ktoré môžu postihnúť mozog, napríklad vysokého krvného tlaku.
Posledná epocha, neskoré starnutie, sa podľa dát začína približne vo veku okolo 83 rokov. Mozgová konektivita ďalej slabne a mozog sa čoraz viac spolieha na niektoré vybrané oblasti.
Autori upozornili, že pre toto najvyššie vekové obdobie mali k dispozícii menej údajov, a preto sú závery opatrnejšie.
Duncan Astle z Cambridge University k výsledkom povedal, že rovnako ako svoj život často vnímame cez rôzne etapy, aj mozgy prechádzajú vlastnými obdobiami.
Dodal, že pochopenie týchto veľkých zlomových bodov môže pomôcť odhaliť, kedy a ako je mozgové zapojenie náchylné na narušenie, či už ide o poruchy učenia v detstve alebo o demenciu vo vyššom veku.
Okrem mozgu nám starnú aj cievy. Viac sa dozviete v rozhovore z Telerána:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
