Chôdza nie je len spôsob, ako nazbierať kroky. Odborníci upozornili, že správny krok ovplyvňuje stabilitu tela, silu aj riziko zranení.
Chôdza sa často berie len ako ľahká forma pohybu, ktorá pomáha zbierať kroky a spáliť pár kalórií. Web CNN však upozornil, že jej význam je oveľa širší.
Podľa odborníkov nejde iba o kardio aktivitu, ale o jeden zo základných pohybových vzorcov tela, ktorý vplýva na postavenie panvy, stabilitu stredu tela, pohyblivosť bedier, rovnováhu aj dýchanie.
Práve preto môže mať kvalita chôdze priamy dosah aj na to, ako človek zvláda silový tréning či bežný pohyb počas dňa.
Pri každom kroku sa do pohybu zapája chodidlo, členok, koleno, bedro, panva, chrbtica, hrudník aj ramená. Pri zdravej chôdzi sa panva prirodzene otáča spolu s nohami a hrudný kôš sa pohybuje v opačnom smere s pohybom rúk. Svaly stredu tela pritom priebežne stabilizujú chrbticu, aby telo udržalo vzpriamený postoj pri prenášaní váhy z jednej nohy na druhú.
Americká vysoká škola športovej medicíny zaradila chôdzu medzi neuromotorický tréning, teda dôležitú súčasť kondície, ktorá podporuje funkčný pohyb a pomáha znižovať riziko zranení.
Odborníčka Dana Santas zdôraznila, že samotná chôdza nenahradí plnohodnotný silový tréning, no tvorí jeho základ. Ak človek nechodí efektívne, jeho technika pri náročnejších cvikoch môže trpieť. Práve chôdza podľa nej pripravuje svaly a kĺby na to, aby zvládali väčšiu záťaž.
Ak si ľudia chcú tento bežný pohyb sťažiť, jednou z možností je chôdza so záťažovou vestou. Tá už môže fungovať ako forma odporového cvičenia, keďže zvyšuje nároky na dolnú časť tela aj jadro. Santas odporučila začínať opatrne, približne s hmotnosťou na úrovni troch až piatich percent telesnej váhy, a záťaž zvyšovať len postupne.
Nie každé pridanie záťaže je vhodné. Závažia na zápästiach či členkoch môžu zmeniť prirodzenú mechaniku pohybu, preto by mali zostať veľmi ľahké.
Dôležité je sledovať, či sa nemení krok, či ramená nestúpajú hore a či boky nezačnú neprirodzene pracovať. Cieľom totiž nie je chôdzu pokaziť, ale mierne zvýšiť svalovú námahu bez toho, aby sa narušila technika.
Práve zlá technika chôdze môže byť podľa odborníkov skrytým problémom aj pri iných cvičeniach. Ak človeku pri kroku chýba dostatočné vystretie v bedre, jeho krok býva kratší, telo sa viac nakláňa dopredu a sedacie svaly sa zapájajú menej. Takýto vzorec sa potom môže preniesť aj do drepov či mŕtvych ťahov, kde vedie k horšej stabilite a ku kompenzáciám.
Rizikové je aj príliš stuhnuté držanie hrudníka, ktoré môže zhoršiť dýchanie a zvýšiť zaťaženie krížov. Ak sa navyše panva pri kroku nadmerne prepadáva alebo posúva, telo tým môže signalizovať slabšiu kontrolu pohybu, čo sa časom môže prejaviť bolesťou chrbta, bedier či kolien.
Zlepšenie pritom nemusí byť zložité. Odborníci odporučili držať hrudník nad panvou, neprehýbať sa v driekovej časti, odrážať sa zadnou nohou viac dozadu a nechať ruky pracovať prirodzene spolu s nohami.
Pomôcť môže aj pohľad smerom dopredu, uvoľnená čeľusť a pokojné dýchanie nosom pri nádychu a ústami pri výdychu. Práve správnejší pohyb hrudníka a bránice môže zmierniť dlhodobé napätie v bedrových ohýbačoch, ramenách či krížoch a zároveň pomôcť nervovému systému prepnúť z napätia do pokojnejšieho režimu.
The Independent navyše upozornil na rastúci záujem o chôdzu dozadu. Podľa biomechaničky Janet Dufek môže takýto pohyb fungovať ako doplnok k bežnej chôdzi, pretože zapája menej využívané svaly, zlepšuje pružnosť zadnej strany stehien a núti telo aj mozog prispôsobiť sa novému pohybovému vzorcu.
Odborníci odporučili začínať veľmi pomaly, ideálne na páse alebo s partnerom, a zaradiť najprv len krátky úsek, napríklad jednu minútu do desaťminútovej chôdze.
Chôdza sa podľa expertov neoplatí vnímať len ako nenápadná denná rutina. Môže byť základom lepšieho pohybu, istejšej stability aj kvalitnejšieho silového tréningu.
Pozrite si aj rozhovor o zdravotných benefitoch chôdze:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
