Káva nemusí byť len ranným povzbudením. Podľa vedcov môže mať pozitívny vplyv aj na psychické zdravie, rozhodujúce je však správne množstvo.
Pitie kávy môže mať na psychiku väčší vplyv, než sa doteraz predpokladalo. Nová rozsiahla štúdia naznačuje, že mierna konzumácia kofeínu súvisí s nižším rizikom depresie a úzkosti. Odborníci však upozorňujú, že rozhodujúca je predovšetkým miera.
Vedci z Fudan University analyzovali údaje z jednej z najväčších zdravotných databáz na svete – UK Biobank. Do výskumu zahrnuli viac ako 461-tisíc ľudí, ktorí na začiatku nemali diagnostikované psychické ochorenie. Účastníkov sledovali v priemere 13,4 roka.
Na začiatku výskumu účastníci uviedli, koľko kávy denne pijú a aký druh preferujú – od instantnej až po bezkofeínovú. Počas tohto obdobia zaznamenali viac než 18-tisíc prípadov porúch nálady a rovnaký počet porúch súvisiacich so stresom vrátane úzkosti a depresie, uvádza Knowridge.
Výsledky ukázali takzvanú J-krivku. Najnižšie riziko psychických problémov mali ľudia, ktorí denne vypili približne dve až tri šálky kávy, pričom jedna šálka predstavovala asi 250 mililitrov.
Pri vyššej konzumácii sa však tento priaznivý efekt postupne vytrácal. Naopak, u ľudí, ktorí pili päť a viac káv denne, sa riziko depresie a úzkosti zvyšovalo. Podľa vedcov tak môže nadmerný príjem kofeínu prevážiť jeho možné pozitívne účinky.
Kofeín v tele blokuje adenozín – látku, ktorá navodzuje pocit únavy. Vďaka tomu sa človek cíti bdelejší a má viac energie.
Zároveň ovplyvňuje aj hladinu dopamínu, neurotransmitera spojeného s pocitom odmeny, motivácie a dobrej nálady. Práve tento mechanizmus môže podľa vedcov vysvetľovať, prečo mierne pitie kávy súvisí s lepšou psychickou pohodou.
Výskumníci skúmali aj to, či výsledky ovplyvňujú genetické rozdiely v metabolizme kofeínu. Ukázalo sa, že nie – podobný vzorec sa objavil naprieč všetkými sledovanými skupinami.
Zaujímavým zistením však bolo, že priaznivý efekt kávy sa výraznejšie prejavil u mužov než u žien.
Autori zároveň upozorňujú, že hoci ide o mimoriadne rozsiahly výskum, štúdia dokazuje len súvislosť, nie priamu príčinu. Na výsledky mohli vplývať aj ďalšie faktory, ako životný štýl, úroveň stresu, kvalita spánku či stravovanie.
Určité skreslenie môže prinášať aj fakt, že údaje o pití kávy vychádzali zo sebahodnotenia samotných účastníkov.
Pozrite si archívnu reportáž o cenách v kaviarňach:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
