Stres sa stal bežnou súčasťou života. Keď ho je priveľa, nezasiahne len náladu, ale aj spánok, trávenie a vzťahy.
Psychoterapeuti upozorňujú, že dôležité nie je stres úplne odstrániť, ale vedieť, čo robiť v momente, keď telo zaplaví kortizol a adrenalín, píše The Guardian.
Integračná terapeutka Hannah Stebbings vysvetlila, že pri strese telo prechádza reakciou bojuj alebo uteč. Zrýchli sa tep, svaly sú v napätí a objavujú sa bolesti hlavy či problémy s trávením.
K fyzickým prejavom sa pridáva podráždenosť, úzkosť, pokles nálady a strata motivácie. Mnohí sa začnú uzatvárať pred ľuďmi alebo sú oveľa výbušnejší na partnera či kolegov.
Psychoterapeutka Lauren Baird pripomenula, že aj keď odstránime samotný problém, stresové hormóny v tele zostanú a potrebujú sa uvoľniť. Rozlišuje preto medzi riešením problému a zvládaním stresu ako fyziologickej odozvy.
Zdôraznila reguláciu nervového systému a upozornila, že ľudia často vnímajú stres ako súčasť svojej identity, no pritom nie sú naladení na vlastné telo.
Ak stres prerastie cez hlavu, odborníci odporúčajú vyhľadať profesionálnu pomoc. Nie vždy je však terapia dostupná.
Americká psychoterapeutka Niro Feliciano odporučila aspoň rozhovor s niekým, komu dôverujete. Jednoduché posedenie pri káve s priateľom podľa nej dokáže urobiť s duševným zdravím veľa. Sociálne väzby pritom nehrajú len emočnú rolu, ale aj biologickú.
Jedným z najrýchlejších nástrojov v strese je vedomé dýchanie. Feliciano zdôraznila význam dlhšieho výdychu, ktorý zapína upokojujúcu zložku nervového systému.
Tým sa utíši centrum strachu v amygdale a opäť sa viac zapája prefrontálna kôra, kde vzniká racionálne uvažovanie.
Stebbings odporučila techniku 4 7 8. Nádych na štyri doby, zadržanie dychu na sedem sekúnd a pomalý výdych na osem, ako keby človek sfukoval sviečky.
Pomôcť vedia aj jednoduché kognitívne triky. Pri negatívnych myšlienkach radí Stebbings pýtať sa, aké sú dôkazy pre a proti, a hľadať vyváženejší pohľad.
Feliciano upozornila aj na silu obyčajného zoznamu úloh. Keď je všetko len v hlave, mozog míňa energiu na spomínanie a človek sa cíti zahltený. Zoznam umožní úlohy zoradiť podľa priority a samotné odškrtávanie prináša náraz dopamínu, ktorý podporuje motiváciu.
Závery výskumu z univerzity Penn State, ktoré nedávno zhrnul portál ScienceDaily, tento prístup podporujú. Ľudia boli v dňoch, keď mali väčší pocit kontroly, o 62 percent častejšie schopní vyriešiť každodenné starosti.
Vedci zdôraznili, že jednoduché kroky, ako stanovenie priorít a preformulovanie problémov, zvyšujú pocit kontroly a tým aj odolnosť voči stresu.
Niektoré tipy cielia priamo na telo. Hudba môže rýchlo zmeniť náladu a upokojiť nervový systém, najmä ak je spojená s príjemnými spomienkami alebo ide o meditačné nahrávky.
Studená voda zas dokáže prerušiť paniku. Krátke ošpliechanie tváre, podržanie kocky ľadu v dlani alebo krátka studená sprcha prerušia bludný kruh úzkostných myšlienok.
Dôležitú úlohu zohráva aj životný štýl. Terapeutky pripomenuli súvis medzi črevami a psychikou. Vyvážené jedlá, menší podiel cukru a spracovaných potravín a dostatok bielkovín pomáhajú stabilizovať hladinu cukru v krvi aj náladu.
Kvalitný sedem až deväťhodinový spánok slúži ako reset organizmu, ktorý brzdí stresové hormóny.
Baird klientov učí, aby nadbytočnú energiu z reakcie bojuj alebo uteč pomohli telu vypustiť. Odporúča krátke intenzívne rozhýbanie a triasenie tela, obrazne ako pes, ktorý striasa vodu.
Aj päť minút skákania či energického pohybu uvoľní endorfíny a napätie.
Rastúci problém je aj mobil. Feliciano upozornila, že silné dopamínové stimuly z obrazoviek striedajú stavy útlmu, v ktorých sa častejšie objavuje úzkosť a depresívna nálada.
Odporúča preto nastaviť si hranice pri používaní mobilu a obmedziť obrazovky aspoň pol hodiny pred spaním.
Psychoterapeuti pripomínajú aj dôležitosť všímavosti, tvorivých koníčkov, ktoré neslúžia na výkon, a úprimného smiechu s ľuďmi, pri ktorých sa cítime bezpečne.
Na uvoľnenie stresu môže slúžiť aj krik. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
