Mnohí po vitamíne D siahajú automaticky – pre silnejšiu imunitu, pevné kosti či lepšiu náladu. Lekári však upozorňujú, že pri doplnkoch výživy platí jednoduché pravidlo: menej je niekedy viac.
Vitamín D si v posledných rokoch vyslúžil status takmer zázračnej látky. Hovorí sa o ňom v súvislosti s ochranou pred infekciami, podporou svalov, mozgu aj psychiky. Nie je preto prekvapením, že ho mnohí užívajú denne – často bez toho, aby vedeli, či ho vôbec potrebujú.
Podľa odborníkov z Mayo Clinic má vitamín D v tele viacero dôležitých úloh. Podporuje vstrebávanie vápnika, čím prispieva k pevnosti kostí, a zároveň sa podieľa na správnom fungovaní svalov a nervového systému.
Telo si ho dokáže vytvárať samo – stačí, aby bola pokožka vystavená slnečnému žiareniu. V strave sa nachádza najmä v mastných rybách, ako sú losos, makrela či sardinky, ale aj vo vaječných žĺtkoch alebo obohatených mliečnych výrobkoch.
Pre väčšinu dospelých sa odporúčaná denná dávka pohybuje približne medzi 600 a 800 IU (15 až 20 mikrogramov). Skutočná potreba však závisí od veku, zdravotného stavu aj životného štýlu.
Problém nastáva najmä pri vysokých dávkach z doplnkov výživy. Na rozdiel od vitamínov rozpustných vo vode sa vitamín D ukladá v tukových tkanivách. Organizmus ho preto nevylučuje rýchlo a pri dlhodobom nadbytku sa môže hromadiť.
Výsledkom môže byť takzvaná hypervitaminóza D – stav, pri ktorom dochádza k zvýšeniu hladiny vápnika v krvi, teda k hyperkalcémii. Ako upozorňujú aj viaceré zahraničné médiá vrátane The Times of India, práve tento mechanizmus stojí za väčšinou komplikácií.
Zvýšený vápnik sa totiž neusádza len v krvi. Môže sa ukladať aj v mäkkých tkanivách – v cievach, obličkách či srdci. A to už predstavuje vážne zdravotné riziko.
Príznaky bývajú spočiatku nenápadné. Objaviť sa môže nevoľnosť, vracanie, slabosť, zmätenosť alebo častejšie močenie. Mnohí ich pripisujú iným ťažkostiam, a práve preto sa problém často odhalí až neskôr.
Jedným z prvých orgánov, ktoré nadbytok vápnika zasiahne, sú obličky. Telo sa snaží zbaviť prebytku zvýšeným močením, čo môže viesť k dehydratácii. Nie sú výnimočné ani obličkové kamene. V najťažších prípadoch môže dôjsť dokonca k poškodeniu či zlyhaniu obličiek.
Vysoké hladiny vápnika zároveň ovplyvňujú elektrickú aktivitu srdca. Môžu vyvolať poruchy rytmu, zvýšený krvný tlak a pri dlhodobom prebytku aj kalcifikáciu ciev či srdcových chlopní. Inými slovami, vápnik sa začne ukladať tam, kde by sa nachádzať nemal – čo zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Vitamín D je pre organizmus nevyhnutný – bez neho by nefungovali kosti, svaly ani imunita tak, ako majú. To však neznamená, že jeho vysoké dávky prinesú väčší úžitok.
Najbezpečnejšou cestou ostáva rovnováha: pestrá strava, primeraný pobyt na slnku a doplnky výživy len vtedy, keď sú skutočne potrebné. Pretože aj pri vitamínoch platí, že hranica medzi prospechom a rizikom môže byť tenšia, než si myslíme.
V Teleráne sme sa venovali rozumnému užívaniu vitamínov. Pozrite si archívne video:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
