Živé sny nemusia spánok rušiť. Talianska štúdia naznačila, že práve pohlcujúce snové zážitky môžu stáť za pocitom hlbšieho a kvalitnejšieho odpočinku.
Vedci z talianskej IMT School for Advanced Studies Lucca prišli s novým vysvetlením, prečo sa niektorí ľudia po noci plnej snov zobúdzajú oddýchnutejší, píše Euronews.
Ich štúdia naznačila, že pocit hlbokého a obnovujúceho spánku nemusí súvisieť iba s tým, že mozog počas noci takpovediac vypne. Dôležitú úlohu zrejme zohráva aj to, aké intenzívne a pohlcujúce sny človek prežíva.
Výskumníci analyzovali 196 nočných záznamov spánku od 44 zdravých dospelých. Pomocou vysokohustotného EEG sledovali aktivitu mozgu a účastníkov opakovane budili počas druhej fázy non REM spánku.
Následne sa ich pýtali, čo tesne pred zobudením prežívali a ako hlboký sa im ich spánok zdal. Celkovo tak získali 1 024 prebudení s hodnotením subjektívneho pocitu spánku.
Výsledky ukázali, že ľudia opisovali najhlbší spánok nielen po chvíľach bez vedomia, ale aj po živých snoch. Naopak, plytké a roztrieštené myšlienky súviseli s pocitom menej kvalitného spánku.
Autor štúdie Giulio Bernardi uviedol, že nie každá mentálna aktivita počas spánku pôsobí rovnako a rozhodujúca bola najmä miera ponorenia do sna. Podľa neho práve sny môžu meniť to, ako spiaci človek vníma aktivitu svojho mozgu, a čím boli pohlcujúcejšie, tým hlbší sa mu spánok zdal.
Zistenia spochybňujú dlhoročnú predstavu, že hlboký spánok znamená predovšetkým utlmený mozog s pomalými vlnami a minimálnou aktivitou. Výskum totiž ukázal, že aj pri prítomnosti snov, ktoré sa spájajú s vyššou mozgovou aktivitou, mohli ľudia vnímať spánok ako veľmi hlboký.
Vedci zároveň zaznamenali aj zdanlivý paradox. Ako noc pokračovala, biologický tlak na spánok klesal, no účastníci napriek tomu čoraz častejšie hovorili, že ich spánok bol hlbší. Tento posun sa zhodoval s tým, že ich sny boli postupne intenzívnejšie.
Práve to môže byť dôležité aj pre lekárov a odborníkov na spánok. Kvalita spánku sa totiž doteraz posudzovala najmä podľa objektívnych ukazovateľov, teda podľa dĺžky spánku, jeho fáz či mozgových vĺn.
Nová práca však naznačuje, že rovnako podstatné môže byť aj to, ako svoj spánok vníma samotný človek. Ak sny pomáhajú udržať pocit hlbokého spánku, ich narušenie by mohlo vysvetľovať, prečo sa niektorí ľudia cítia nevyspatí aj vtedy, keď bežné merania neukazujú výrazný problém.
The Guardian doplnil, že univerzálne číslo hodín samo osebe nestačí a jedným z najlepších ukazovateľov je to, či sa človek po zobudení cíti v poriadku, bez výraznej únavy či kognitívnych ťažkostí.
Nová štúdia tento pohľad posúva ešte ďalej, keď naznačuje, že za pocitom skutočne hlbokého spánku môže stáť aj obsah nočného prežívania, nielen dĺžka pobytu v posteli.
Ak by sa tieto závery potvrdili aj v ďalších výskumoch, budúce terapie porúch spánku by sa nemuseli sústreďovať iba na predĺženie spánku alebo obmedzenie nočných prebudení. Väčšiu pozornosť by mohli venovať aj samotnej povahe snov a tomu, ako vplývajú na subjektívny pocit odpočinku.
Pozrite si aj rozhovor o tom, či šum pomáha kvalite spánku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
