Pravidelné ponocovanie môže vážne ohroziť vaše zdravie. Lekár Saurabh Sethi upozorňuje na štyri riziká, ktoré s ním súvisia.
Zaspávate pravidelne až po polnoci? Podľa odborníkov tým môžete ohrozovať svoje fyzické aj duševné zdravie. Americký lekár Saurabh Sethi upozorňuje, že ponocovanie môže mať vážne následky, ktoré sa časom prejavia na kvalite života.
Sethi, ktorý sa venuje popularizácii medicíny, najmä v oblasti gastroenterológie, prostredníctvom videí na sociálnej sieti TikTok, nedávno zverejnil varovanie pre všetkých, ktorí zvyknú ponocovať.
V krátkom videu vymenoval štyri hlavné zdravotné riziká spojené s neskorým zaspávaním a zdôraznil, že pravidelný spánkový režim je kľúčom k dlhodobému zdraviu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Jedným z najvýraznejších dôsledkov ponocovania je zvýšená náchylnosť na nadváhu. Ako ukazuje štúdia publikovaná v Journal of the American Medical Association, ľudia, ktorí zaspávajú po polnoci, majú až o 20 % vyššiu pravdepodobnosť vzniku obezity v porovnaní s tými, ktorí chodia spať medzi ôsmou a desiatou večer.
Nedostatok spánku totiž narúša hormonálnu rovnováhu a zvyšuje chuť do jedla – telo sa snaží energiu, ktorú nedostalo zo spánku, nahradiť potravou. Výskum Chicagskej univerzity potvrdzuje, že nevyspatí jedinci sú až o 24 % hladnejší.
Spánková deprivácia má negatívny vplyv aj na psychické zdravie. Podľa americkej Národnej lekárskej knižnice (NLM) sa s nedostatkom spánku spája častejšie prežívanie hnevu, podráždenosti a agresivity.
Naopak, dostatok kvalitného odpočinku prispieva k stabilnej a pozitívnej nálade. Výskumníci zo Stanfordskej univerzity dokonca stanovili, že ideálny čas na zaspávanie je najneskôr do jednej hodiny ráno – bez ohľadu na to, či ste „ranné vtáča“ alebo „nočná sova“.
Dlhodobý nedostatok spánku tiež vedie k zvýšenej produkcii kortizolu – stresového hormónu. Hoci kortizol pomáha organizmu zvládať náročné situácie, jeho chronicky vysoká hladina môže zvyšovať krvný tlak a obmedzovať funkcie, ktoré telo považuje za menej dôležité, ako napríklad trávenie či imunitu.
Sethi zároveň upozorňuje, že mozog počas nočného spánku – najmä v jeho hlbokých fázach, ktoré sa najčastejšie vyskytujú pred polnocou – spracováva informácie a upevňuje pamäť.
Nedostatok kvalitného spánku tak oslabuje schopnosť sústrediť sa, zhoršuje kognitívne funkcie a negatívne ovplyvňuje výkonnosť pri duševnej práci. Podľa výskumu Arizonskej univerzity je práve skorý spánok zásadný pre mentálnu regeneráciu.
V Teleráne sme sa venovali pravdám a mýtom o spánku. Pozrite si archívnu reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
