Vedci zistili, že náš mozog nás vedie siahnuť po sladkostiach z viacerých dôvodov.
Najedli ste sa dosýta, no stále máte chuť na hrsť lupienkov, čokoládovú tyčinku či keksík. Podľa nového výskumu za takýmito chuťami nemusí byť nevyvážená strava či slabá vôľa, píše HuffPost.
V rámci štúdie publikovanej v marci 2026 sa výskumníci zamerali na mozgové vlny ľudí po jedle.
Najskôr všetkých účastníkov nechali najesť sa dosýta z jedla, ktoré si vybrali. Potom im ukázali aj obrázky jedál, ktoré si nevybrali. Zistili, že ich mozog reagoval aj na pokrmy, ktoré pôvodne nechceli.
Následne, aj napriek tomu, že boli najedení, stále ich mozog reagoval na signály z ponúknutých maškŕt - čokolády, lupienkov, cukríkov.
„Sme bombardovaní signálmi, ktoré naznačujú ľahkú dostupnosť chutného jedla, ktoré nás na chvíľu urobí šťastnými,“ povedal Thomas Sambrook, britský psychológ a jeden z autorov štúdie s tým, že mozog na jedlá reaguje s tým, že ide o signál odmeny.
Ako dodala dietologička Jessica Higginsová, ľudia sú na jedlo a jeho obrazy citliví. Podľa jej slov najnovšia štúdia dopĺňa tie predošlé, ktoré poukazovali na to, že maškrtenie nemá súvis so skutočným hladom, ale záleží na viacerých faktoroch - kde sme, s kým sme, v akej situácií sa nachádzame z hľadiska emócií a čo všetko máme na očiach.
Túžba maškrtiť môže prísť rýchlo a automaticky, človek má až pocit, akoby strácal nad situáciou kontrolu, no v skutočnosti ju stále má, uviedla Theresa Gentile, hovorkyňa britskej Akadémie výživy a dietetiky.
Podľa nej je kľúčové vytvorenie nových návykov, s čím aj klientom často pomáha. Nejde tak len o pevnú vôľu.
Často odporúča aj úpravu prostredia tak, aby sa človek vyhol podnetom, ktoré spúšťajú chuť na maškrty. Dôležité je podľa nej uvedomiť si, čo maškrtenie u nás samotných spúšťa a snažiť sa ich čo najviac eliminovať.
Z reakcie na jedlo sa totiž postupne vytvára návyk, no každé jeho vedomé prerušenie túto asociáciu oslabuje a znižuje automatické správanie. A prerušovanie zvyku maškrtenia sa začína obmedzením spúšťačov.
Higgins odporúča hlavne nehladovať a jesť počas dňa vyvážené jedlá obsahujúce bielkoviny, celozrnné potraviny, ovocie, zeleninu a zdravé tuky, aby sme hlad a chute zvládali ľahšie.
Gentile zas zdôrazňuje potrebu vytvorenia „prekážok“ medzi človekom a maškrtami – napríklad nejesť pri televízii či telefóne a sťažiť si prístup k nezdravým potravinám.
Pomáha aj zmena rutiny, napríklad krátka prechádzka po jedle namiesto siahnutia po sladkom, čo dá telu čas rozpoznať sýtosť.
Majte po ruke zdravé snacky, napríklad ovocie s orechmi, zelenina s humusom, pukance, cícer či celozrnné pečivo s arašidovým maslom.
Celkový kľúč je prostredie – mať zdravšie jedlá po ruke a menej výživné menej dostupné, pretože to výrazne ovplyvňuje výber, keď človek príde hladný domov.
S jedlom každý deň konzumujeme aj mikroplasty:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
