Zdravý a dlhý život nie je len otázkou genetiky. Najnovšie výskumy ukazujú, že pravidelné návyky ako prerušovaný pôst a mierne zníženie kalorického príjmu môžu výrazne spomaliť starnutie a predĺžiť život.
Mnohí ľudia túžia nielen po dlhom živote, ale najmä po tom, aby si aj vo vyššom veku udržali zdravie, vitalitu a dobrú fyzickú i psychickú kondíciu.
Vedci po celom svete preto skúmajú, aké návyky a mechanizmy v našom tele dokážu tieto procesy ovplyvniť. Podľa najnovších poznatkov môžu jednoduché zdravotné rituály pridať ku kvalitnému životu aj viac ako desať rokov. Informoval o tom web Polsat News.
Jedným z najdiskutovanejších prístupov je takzvaný prerušovaný pôst (intermittent fasting) – teda obmedzovanie jedla v určitých časových intervaloch. Tento spôsob stravovania podľa odborníkov pozitívne ovplyvňuje metabolizmus, mozgové funkcie aj samotné procesy starnutia.
Aj keď sa prerušovaný pôst môže zdať ako moderný trend, jeho korene siahajú až do staroveku. Historicky bol súčasťou náboženských či kultúrnych tradícií a už vtedy si ľudia všímali jeho priaznivé účinky na zdravie.
Dnes sa pôst dostáva do centra pozornosti aj vďaka vedeckým štúdiám. Podľa štúdie Intermittent Fasting and Metabolic Health má prerušovaný pôst niekoľko dokázaných benefitov:
Zároveň pôst podporuje takzvanú autofágiu – prirodzený proces obnovy buniek, pri ktorom telo odstraňuje poškodené bunky a nahrádza ich novými. Tento mechanizmus zohráva dôležitú úlohu pri spomaľovaní starnutia a ochrane pred civilizačnými chorobami ako rakovina či neurodegeneratívne ochorenia.
Hoci prerušovaný pôst môže mať zdravotné prínosy, nie je vhodný pre každého. Predbežná analýza údajov z amerického prieskumu National Health and Nutrition Examination Survey naznačila, že ľudia, ktorí konzumujú jedlo len v časovom okne kratšom než osem hodín denne, môžu mať až o 91 % vyššie riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia v porovnaní s tými, ktorí jedia v rozmedzí 12 až 16 hodín. Odborníci však upozorňujú, že ide o pozorovanie, nie o dôkaz príčinnej súvislosti, a sú potrebné ďalšie štúdie.
Odborníci odporúčajú, aby si každý pred zavedením pôstu do denného režimu prekonzultoval svoj zdravotný stav s lekárom alebo odborníkom na výživu.
Zaujímavé výsledky priniesla aj štúdia publikovaná v prestížnom časopise Nature Aging v roku 2023. Výskum, podporený americkým Národným inštitútom pre výskum starnutia (NIA), sledoval 220 dospelých, pričom polovica z nich znížila svoj kalorický príjem o 25 %.
Výsledky ukázali, že u tejto skupiny došlo k spomaleniu starnutia na úrovni 2–3 % v porovnaní s tými, ktorí jedli ako zvyčajne. Podľa spoluautora štúdie Dana Belskeho ide o zmenu, ktorá môže významne prispieť k dlhšiemu a zdravšiemu životu.
Odborníci sa zhodujú, že či už ide o pôst alebo kalorické obmedzenie, kľúčom k dlhodobému zdraviu nie sú extrémne diéty, ale dlhodobé a udržateľné návyky.
Zdravá strava by mala obsahovať všetky potrebné živiny – bielkoviny, vitamíny, minerály, vlákninu a kvalitné tuky. Nezabúdať netreba ani na pravidelný pohyb, kvalitný spánok a zvládanie stresu.
Zmeny životného štýlu môžu byť jednoduché, no ich efekt môže byť zásadný. Ako ukazujú výskumy, aj malé kroky môžu prispieť k tomu, aby bol život nielen dlhší, ale aj kvalitnejší.
Pozrite si archívnu reportáž o produktoch na spomalenie starnutia:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
