Je pravda, že ranné vtáča ďalej doskáče? Vedci sa snažia zodpovedať roky starú otázku, či je jeden z typov ľudí lepší.
Debata o tom, či majú navrch ranostajovia alebo ponocovači, sa pravidelne vracia. Nové svedectvá aj staršie výskumy naznačujú, že kľúčové nie je to, kto vstáva, ale či človek žije v súlade so svojím chronotypom, píše The Guardian.
Odborníci vysvetlili, že chronotyp je vrodené nastavenie, ktoré určuje prirodzený čas bdelosti a spánku. Spresnili, že ho riadi cirkadiánny rytmus a ten okrem spánku ovplyvňuje hormóny, krvný tlak či dennú bdelosť.
Kristen Knutson z Northwestern University uviedla, že ranné typy zaspia ľahšie skôr, večerné neskôr, pričom rozdiel v tom, ako biologické hodiny formujú správanie mladých dospelých, môže byť približne štyri hodiny, doplnil Hans Van Dongen z Washington State University.
Odborníci podotkli, že s pubertou sa hodiny posúvajú k neskorším časom a vo vyššom veku zas skôr. Svoju rolu má aj genetika, keďže deti rodičov večerného typu sú častejšie večerné a platí to aj opačne.
Populárna predstava, že nočné sovy sú tvorivejšie a inteligentnejšie, stojí podľa vedcov na voľnejších základoch. Spomínaný obraz podporovali menšie štúdie o divergentnom myslení či analýze IQ a neskorých zaspávaní, no experti vyzývajú na opatrnosť.
Van Dongen upozornil, že známe výsledky mohli len zachytiť návyky, napríklad dlhšie večerné štúdium alebo krúžky, ktoré tlačia spánok do neskorších hodín.
Príbehy slávnych nočných autorov a hudobníkov síce fungujú v titulkoch, no podľa vedcov ide skôr o to, že načasovanie hodín ovplyvňuje, do akých činností sa človek pustí a aké skúsenosti zbiera.
Rannému typu sa preto prirodzene udomácňuje v prostredí s pevnou pracovnou rutinou.
Zdravotné riziká sa ukazujú skôr vtedy, keď človek tlačí proti svojim vnútorným hodinám. Knutson spoluautorsky v roku 2018 poukázala, že nočné sovy mali v sledovaní zhruba o desatinu vyššie riziko predčasného úmrtia a viac zdravotných ťažkostí než ranné typy.
Príčina nebola jednoznačná, no výskumníci predpokladali cirkadiánne rozladenie, keď vnútorné hodiny narážajú na ranné nastavenie spoločnosti.
Ďalšie zistenia pridalo duševné zdravie. Tím zo Stanfordu v roku 2024 hlásil, že bdenie neskoro v noci nepomáha psychike človeka bez ohľadu na to, aký má chronotyp. Dôvodom môžu byť častejšie nočné zvyky, ako alkohol či kalorické prejedanie, ktoré podkopávajú spánok a náladu.
Výskum skupiny z University of Groningen zas prepojil neskoré zaspávanie s rýchlejším kognitívnym úpadkom, pričom aspoň štvrtinu efektu tvorili životné návyky.
The Washington Post citoval výskum psychologičky Rebeccy Cox, podľa ktorého ranné typy častejšie pociťujú vrchol napätia po prebudení, kým večerné typy hlásia viac úzkosti podvečer a v noci.
Vzťah medzi ranným vzostupom kortizolu a úzkosťou je nejednoznačný. Odborníci odporúčajú praktické kroky, ako skrátiť večerné svietenie obrazoviek, dopriať si viac spánku a s úzkosťou narábať cez dychové techniky či prácu s návykmi.
Hoci základné nastavenie nezmeníme, odborníci odkazujú, že sa dá žiť v súlade s vlastnými hodinami. Michael Breus používa obraz „medveďa“ pre veľkú skupinu ľudí v strede spektra, ktorých je podľa odhadov približne polovica.
Takíto ľudia nie sú ani výraze noční, ani ranní a pri pevnom dennom poriadku zvyčajne fungujú dobre. Ak si niekto roky myslel, že je nočná sova, mohla to byť kombinácia veku, sociálneho života a návykov.
Po obmedzení alkoholu sa často ukáže, že prirodzený rytmus je skôr skorší než neskorý, čo opisujú aj noví rodičia.
Odborníci radia jednoduchý test: týždeň bez budíka, bez alkoholu, s obmedzením kofeínu a bez nočného scrollovania odhalí prirodzený čas zaspávania a budenia.
Ak však človek potrebuje fungovať skoro ráno a jeho telo ťahá do noci, nastavenie sa dá posunúť aspoň o kúsok.
Matthew P. Walker z Kalifornskej univerzity v Berkeley pripomenul experiment, ktorý dokázal v priebehu troch týždňov „posunúť“ nočné sovy asi o dve hodiny. Zafungovalo ranné svetlo, pevné časy jedla, skorší pohyb a úplná stopka kofeínu neskôr popoludní.
Účastníci opisovali lepšiu bdelosť aj náladu. Walker dodal, že návrat k starým návykom je rýchly, ak sa režim neudržiava, preto odporučil dlhodobejšie rituály, nie jednorazovú kúru.
Deťom v dnešnej dobe chýba spánok. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
