Roky sme počúvali, že tučné syry a smotana škodia zdraviu. Nová štúdia zo Švédska však naznačuje, že v prípade mozgu to môže byť inak. Vedci našli prekvapivú súvislosť medzi plnotučnými syrmi a nižším rizikom demencie.
Výskumný tím z Lundskej univerzity pod vedením doktorky Emily Sonestedt sledoval takmer 28-tisíc Švédov počas 25 rokov. Účastníci mali na začiatku priemerne 58 rokov a pravidelne zaznamenávali svoje stravovacie návyky vrátane spôsobu prípravy jedál.
Počas sledovaného obdobia sa demencia rozvinula u viac než 3 200 ľudí. Keď vedci porovnali skupiny podľa konzumácie plnotučných syrov, rozdiely boli výrazné. Ľudia, ktorí jedli viac než 50 gramov tučného syra denne, mali nižší výskyt demencie než tí, ktorí ho konzumovali len minimálne.
Aj po zohľadnení veku, pohlavia a vzdelania sa ukázalo, že konzumenti tučných syrov mali o 13 percent nižšie riziko demencie, uvádza web Knowridge.
Ešte silnejší ochranný účinok sa prejavil pri vaskulárnej demencii, kde riziko kleslo až o 29 percent. Podobné výsledky sa objavili aj pri smotane – ľudia, ktorí ju konzumovali pravidelne, mali nižšie riziko kognitívnych porúch.
Pri Alzheimerovej chorobe sa ochranný efekt potvrdil len u ľudí bez rizikového génu APOE e4. Autori však zdôrazňujú, že ide o observačnú štúdiu, ktorá nedokazuje príčinnú súvislosť, ale poukazuje na možné prepojenie.
Zaujímavé je, že nízkotučné syry, mlieko, maslo ani fermentované produkty ako jogurt či kefír podobný prínos neukázali. Podľa vedcov to naznačuje, že jednotlivé mliečne výrobky nemožno hádzať do jedného vreca.
Výsledky môže ovplyvňovať aj spôsob konzumácie. Švédi jedia syr najčastejšie za studena, napríklad na pečive, nie roztavený alebo v kombinácii so spracovaným mäsom, čo môže meniť jeho účinky.
Odborníci zároveň upozorňujú, že strava je len časťou skladačky. Výskumy ukázali, že fyzická aktivita v strednom veku môže výrazne znížiť riziko demencie – dokonca aj u ľudí s genetickou predispozíciou.
Dobrá kondícia dokázala u rizikových jedincov znížiť pravdepodobnosť Alzheimerovej choroby až o 35 percent. Neurológ Richard Isaacson preto pohyb prirovnáva k „zázračnému lieku“, ktorý zlepšuje prekrvenie mozgu a chráni kognitívne funkcie.
Aj keď genetické riziko zohráva úlohu, životný štýl ho dokáže výrazne ovplyvniť. Pravidelný pohyb, pri ktorom sa človek zadýcha, aspoň 30 minút päťkrát týždenne, môže byť jednou z najlepších investícií do zdravého starnutia.
Nové zistenia tak naznačujú, že vyvážený jedálniček, rozumný prístup k tukom a aktívny život môžu spoločne pomôcť udržať myseľ bystrú aj vo vyššom veku.
Nové krvné testy pomôžu odhaliť demenciu. Pozrite si archívnu reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
